Gajary » archive for 'O Gajaroch'

V√Ĺznamn√≠ gajarania: Milan Markovi√®

  • April 18th, 2007

U√®ite¬ĺ, novin√°r, publicista, herec, hudobn√Ĺ skladate¬ĺ, talkmaster, scen√°rista, humorista a satirik Milan Markovi√® sa narodil sa v r. 1943, je Ňĺenat√Ĺ (manŇĺelka Marta), m√° dve deti ‚Äď dc√©ru Miroslavu (*1966) a syna Miroslava (*1971). ҆tudoval na Pedagogickej fakulte UK v Trnave a Filozofickej fakulta UK v Bratislave. Bol u√®ite¬ĺom na ZD҆ Gajary a ZD҆ Bratislava-Slovany (slovensk√Ĺ a rusk√Ĺ jazyk), redaktorom U√®ite¬ĺsk√Ĺch nov√≠n, redaktorom √ąs. rozhlasu v Bratislave a √®lenom RadoŇ°insk√©ho naivn√©ho divadla (herec, autor piesn√≠ ). Od roku 1986 je v slobodnom povolan√≠ ako scen√°rista, herec, moder√°tor a kabareti√©r.

V√Ĺznamn√≠ gajarania: Ter√©zia Hurbanov√°-Kronerov√°

  • April 15th, 2007

Ter√©zia Hurbanov√°,, vyd. Kronerov√° (* 22. j√ļn 1924, Gajary ‚Äď ‚Ä† 15. j√ļn 1999, Bratislava) bola slovensk√° here√®ka. Matka here√®ky Zuzany Kronerovej, manŇĺelka herca Jozefa Kronera.

V roku 1943 absolvovala Ň°t√ļdium herectva na ҆t√°tnom konzervat√≥riu v Bratislave. V rokoch 1943 – 1944 √®lenka Slovensk√©ho ¬ĺudov√©ho divadla v Nitre, 1945 – 1956 Arm√°dneho divadla v Martine a od roku 1956 √®lenka √®inohry SND v Bratislave. Od konca 50. rokov 20. storo√®ia vytvorila r√īznorod√© √ļlohy aj v telev√≠zii.

Filmografia:
* 1963: V√Ĺhybka (Dudekova sestra)
* 1968: Stopy na Sitne (KaŇ°kov√°)
* 1973: Hriech Kataríny Padychovej (Drnaèka)
* 1973: O√®ovsk√© pastor√°le (ba√®ova Ňĺena)
* 1974: Kto odch√°dza v daŇĺdi… (√ąuvalov√°)
* 1976: Do posledného dychu (Kollárová)
* 1979: Cho√Į a nel√ļ√® sa (C√°fikov√°)
* 1984: Na druhom brehu sloboda (Kalinov√°)
* 1989: Pr√°vo na minulos¬Ě (Hasprungov√°)

zdroj: wikipedia.sk

Povesti: Vodn√° panna

  • October 9th, 2005

Okolie Gaj√°r bolo pln√© r√īznych m√†tvych ramien a rybn√≠kov, z ktor√Ĺch mnoh√© patrili ҆tefanovi Mikulovi ‚Äď v√°Ň°niv√©mu ryb√°rovi. Cel√© dni vysed√°val pri vod√°ch a zabavil sa aŇĺ do polnoci. Pri poslednom hoden√≠ siete mu v nej uviazla velik√°nska Ň°tuka, ktor√ļ len ¬ĚaŇĺko vytiahol. Ani ju nedal k ostatn√Ĺm do vreca, ale cel√ļ sie¬Ě si prehodil cez plecia a Ň°¬Ěuku niesol v nej domov. Ke√Į prech√°dzal posledn√Ĺ most pred Gajarmi, po√®ul spod mosta ¬ĺudsk√Ĺ hlas, ktor√Ĺ volal: ‚ÄěRaro‚Äú. V tom sa ozvala Ň°¬Ěuka na Mikulovom chrbte: ‚ÄúRaro je v mechu, str√Ĺc Mikula ju maj√ļ v strehu‚Äú. Viac nebolo star√©mu Mikulovi treba , r√Ĺchlo hodil sie¬Ě zo Ň°¬Ěukou na zem a pr√°Ň°il domov ako bez duŇ°e. NuŇĺ takto vyrozpr√°vali pr√≠beh d√īchodkyne v klube d√īchodcov ako si zo star√Ĺm Mikulom zahrala vodn√° panna.

Povesti: Radzá sa jak Gajarané

  • October 9th, 2005

Toto porekadlo je rozŇ°√≠ren√© po celom Z√°hor√≠ a pouŇĺ√≠va sa pri tej pr√≠leŇĺitosti, ke√Į sa ¬ĺudia nevedia na nie√®om dohodn√ļ¬Ě, hoci sa o tom dlho dohaduj√ļ. No a ako vzniklo? Za√®iatok 18. storo√®ia bol v znamen√≠ ve¬ĺk√Ĺch ne√ļrod. ¬ľudia hladovali, nebolo pe√≤az√≠ a tak za√®ali kradn√ļ¬Ě. Z domu utekali najm√§ mlad√≠ ¬ĺudia a skr√Ĺvali sa po lesoch. Ich s√≠dla boli hlavne severne od Gaj√°r, kde boli tmav√© lesy a kde sa mohli dobre poschov√°va¬Ě aj z koris¬Ěou. Aby sa im lepŇ°ie l√ļpilo zdruŇĺovali sa do zbojn√≠ckych druŇĺ√≠n a potom sa neb√°li vyl√ļpi¬Ě hocak√Ĺ kaŇ°tie¬ĺ, √®i bohatŇ°ieho gazdu. Jedna z druŇĺ√≠n vŇ°ak bola prezraden√° ist√Ĺm sedliakom, ktor√Ĺ ich n√°hodne objavil a ozn√°mil to hajd√ļchom. Zbojn√≠kov chytili a pozatv√°rali. Zemep√°n P√°lfi sa chcel sedliakom za to odmeni¬Ě, chcel im odpusti¬Ě zosyp deviatku obilia, ale mali sa k nemu osobne do mesiaca dostavi¬Ě. Rados¬Ě v meste√®ku bola ve¬ĺk√°, ale vyskytol sa probl√©m koho tam posla¬Ě. Chceli √≠s¬Ě vŇ°etci, kaŇĺd√Ĺ o sebe tvrdil, Ňĺe je ten najlepŇ°√≠ a najv√Ĺre√®nejŇ°√≠, aby mohol obec zastupova¬Ě. Rokovanie bolo ¬ĚaŇĺk√©, nik nechcel ust√ļpi¬Ě, kaŇĺd√Ĺ videl nedostatky na tom druhom. Takto z h√°dan√≠m preŇ°la i mesa√®n√° lehota a mil√≠ Gajarania museli deviatky odovzd√°va¬Ě aŇĺ do zruŇ°enia poddanstva. Preto tam, kde sa ¬ĺudia nevedia dohodn√ļ¬Ě sa povie ‚ÄěnuŇĺ radz√° sa jak Gajaran√©‚Äú.

V√Ĺznamn√≠ gajarania: PhDr. J√ļlius ҆p√°nik

  • October 9th, 2005

Bol jedn√°m z prv√Ĺch u√®ite¬ĺov na novootvorenej meŇ°tianskej Ň°kole. Ako mlad√Ĺ u√®ite¬ĺ sa pustil do kult√ļrneho zve¬ĺa√Įovania obce. Bol ve¬ĺk√Ĺm Ň°portovcom. Spolu z priate¬ĺmi zaloŇĺil v roku 1932 ҆portov√Ĺ klub Gajary. V roku 1936 inicioval zaloŇĺenie Miestnej skupiny Matice slovenskej, √®√≠m sa Gajary dostali do ve¬ĺkej rodiny mati√®iarov. J. ҆p√°nik bol jej duŇ°ou. Organizoval divadeln√Ĺch ochotn√≠kov, reŇĺ√≠roval divadeln√© predstavenia i s√°m √ļ√®inkoval ako herec. V Ň°kole pri r√īznych pr√≠leŇĺitostiach organizoval programy, p√≠sal sc√©nky a v√Ĺstupy. Bol aktivistom v Jednote Orol a v in√Ĺch katol√≠ckych spolkoch. O Gajaroch p√≠sal do r√īznych √®asopisov, √®√≠m obec ve¬ĺmi popularizoval. Bol akt√≠vny pri kaŇĺdom kult√ļrnom podujat√≠. Nezanedb√°val ani osobn√© vzdelanie. Svojou usilovnos¬Ěou z√≠skal vysokoŇ°kolsk√© vzdelanie stredoŇ°kolsk√©ho profesora ukon√®en√© doktor√°tom filozofie. Po skon√®en√≠ druhej svetovej vojny, ke√Į sa znovu za√®√≠na organizova¬Ě politick√Ĺ Ňĺivot, dal sa na politick√ļ dr√°hu. Sal sa jedn√Ĺm z l√≠drov v Demokratickej strane, ktor√° ho nominovala na svojej kandid√°tke na poslanca praŇĺsk√©ho parlamentu. Po zvolen√≠ za poslanca Demokratickej strany bol √®lenom jej poslaneck√©ho klubu. Nebol pas√≠vnym poslancom potrebn√Ĺm iba na hlasovanie. Jeho parlamentn√© re√®i boli brilantnou uk√°Ňĺkou zm√ĹŇ°¬ĺania √®loveka, ktor√Ĺ je oddan√Ĺ svojmu n√°rodu a svojej viere. Spolu s ostatn√Ĺmi poslancami nekompromisne h√°jil z√°ujmy Slovenska, najm√§ proti totalite, ktor√° sa k n√°m tla√®ila z √ąeska. Po febru√°rovom prevrate, ke√Į bola likvidovan√° Demokratick√° strana, za√®ala sa jeho Ňĺivotn√° kalv√°ria. Musel opusti¬Ě Bratislavu i stredn√ļ ҆kolu a na dlh√Ĺ √®as sa pres¬Ěahova¬Ě do skromn√©ho dom√®eka svojej manŇĺelky v Gajaroch. Musel √≠s¬Ě manu√°lne pracova¬Ě ako oby√®ajn√Ĺ robotn√≠k na jakubovsk√© rybn√≠ky. Po ukon√®en√≠ pr√°c sa stal liaharensk√Ĺm majstrom na hydin√°rni v Malack√°ch. I tu preuk√°zal svoje organiza√®n√© schopnosti a svoj √ļsek viedol ve¬ĺmi dobre. Z√°rove√≤ sa venoval Ň°t√ļdiu a p√≠saniu dej√≠n SNP z h¬ĺadiska kontraverzn√Ĺch poh¬ĺadov. Publikova¬Ě nemohol. Bol neust√°le pod doh¬ĺadom ҆tB ako vŇ°etci b√Ĺval√≠ poslanci Demokratickej strany. P√≠sal scen√°re besiedok a estr√°d pre r√īzne organiz√°cie a inŇ°tit√ļcie, √®o sa mu stalo osudn√Ĺm. V jednej sc√©nke si totiŇĺ dovolil prirovna¬Ě predsedu JRD k baranovi, ak nevie pre √®lenov JRD obstara¬Ě peniaze. Bola to ur√°Ňĺka verejn√©ho √®inite¬ĺa ‚Äď bol ods√ļden√Ĺ na polro√®n√© v√§zenie bezpodmiene√®ne. Po rehabilit√°cii nast√ļpil za profesora malack√©ho gymn√°zia, odkia¬ĺ ho povolali ako odborn√≠ka do V√Ĺskumn√©ho √ļstavu pedagogick√©ho. Pracoval na odbore stredoŇ°kolsk√©ho Ň°t√ļdia. Podie¬ĺal sa na tvorbe nov√Ĺch u√®ebn√≠c a na tvorbe osnov. Nas¬Ěahoval sa z rodinou do vr√°ten√©ho bratislavsk√©ho bytu. V Bratislave v roku 1994 zomrel, ale pochovan√Ĺ je v Gajaroch.