Gajary » archive for September, 2005

Pustovníci

  • September 26th, 2005

UŇĺ od starokres¬Ěansk√Ĺch d√īb uchy¬ĺovali sa niektor√Ĺ muŇĺi na osamel√© miesta, aby sa Ňĺivotom pln√Ĺm rozj√≠mania a p√īstu √®o najviac pribl√≠Ňĺili k Bohu. Nosili drsn√© obleky, Ňĺivili sa Ňĺobran√≠m a darmi od ¬ĺud√≠. Nesk√īr sa zdruŇĺovali a z ich zdruŇĺen√≠ sa vyvinuli rehole. Na konto pustovn√≠kov sa za√®ali po lesoch a jaskyniach schov√°va¬Ě krimin√°lne Ňĺivly, ktor√© prepad√°vali a zab√≠jali ¬ĺud√≠. V roku 1756 vyŇ°iel cis√°rsky dekr√©t, pod¬ĺa ktor√©ho sa pustovn√≠ci museli necha¬Ě zaregistrova¬Ě u biskupa a z√≠ska¬Ě od neho certifik√°t, Ňĺe sa im osamel√Ĺ Ňĺivot povo¬ĺuje. Mnoh√Ĺm sa podarilo toto nariadenie ob√≠s¬Ě, preto bolo povolan√© vojsko, ktor√© niektor√Ĺch pozatv√°ralo, ostatn√Ĺch poslalo nap√§¬Ě domov do svojich obc√≠. I z Gajar boli v hor√°ch dvaja pustovn√≠ci. Ich priezvisk√° nepozn√°me, ale bol to Ondrej, ktor√Ĺ musel od√≠s¬Ě z D√ļbravky a Filip, ktor√Ĺ odiŇ°iel z Modry.

Zjavenia

  • September 26th, 2005

V kaŇĺdej dobe boli ¬ĺudia n√°chyln√Ĺ vidie¬Ě v mnohom nadprirodzen√© sily a tak sa i v Gajaroch vraj zjavila Panna Maria. V roku 1731 pri Rompotovskom dome st√°l ve¬ĺmi star√Ĺ a mohutn√Ĺ dub, na ktor√Ĺ ktosi zavesil sochu Panny Marie Jeruzalemskej. Najprv sa k nej chodievali modli¬Ě poboŇĺnejŇ°√≠ jednotlivci, ktor√Ĺch √®asom prib√ļdalo, aŇĺ niekto vymyslel f√°m, Ňĺe sochu tam zavesila samotn√° Panna Maria. Miesto za√®ali navŇ°tevova¬Ě z√°stupy ¬ĺud√≠, cel√© procesie. O rozŇ°√≠renie sa zasl√ļŇĺili hlavne kr√°mkari, ktor√≠ si tu rozloŇĺili svoje b√ļdky, v ktor√Ĺch pred√°vali devoci√°lne predmety. PretoŇĺe sa im dobre darilo, pril√°kali sem ¬ĺahkovern√Ĺch veriacich z cel√©ho okolia a Dub sa stal stredom pozornosti. Konali sa tu vŇ°ak i veci, ktor√© nesl√ļŇĺili ku cti Matky BoŇĺej, sk√īr naopak. Po nariaden√≠ biskupsk√©ho √ļradu far√°r osobne odniesol sochu na faru a pou√®il veriacich, Ňĺe to √®o robia je modl√°rstvo. No napriek tomu ¬ĺudia k Dubu st√°le putovali. Preto far√°r poŇĺiadal panstvo, aby dalo dub vy¬Ěa¬Ě, √®o vŇ°ak neŇ°lo hladko. Rozz√ļren√≠ ¬ĺudia br√°nili vy¬Ěatiu stromu, rozpr√°Ň°ilo ich aŇĺ privolan√© vojsko, √®o far√°rovi nikdy nezabudli. V panike, ktor√° nastala po pr√≠chode vojska poprevracali kr√°mky s rozli√®n√Ĺmi suven√≠rmi, ktor√© zaŇ°lapali do blata. Pomaly sa na cel√ļ udalos¬Ě zabudlo, aŇĺ priŇ°iel rok 1894. Pri ҆peku v jednej z√°hrade naŇ°li nieko¬ĺko hlinen√Ĺch medail√≥nov, ktor√© vyplavila voda. Bola na nich nielen Panna M√°ria, ale i niektor√≠ sv√§tci. ¬ľudia za√®ali chodi¬Ě ve√®erami k vode, kde sa im √ļdajne zjavovali rozli√®n√© svetielka. Niektor√≠ dokonca tvrdili, Ňĺe videli vo vode Pannu M√°riu. Ich fant√°zia nemala hran√≠c. Opr√°Ň°ili star√ļ legendu o dube a situ√°cia sa zopakovala. Z√°stupy za√®ali putova¬Ě ku gajarskej studni√®ke. Na poŇĺiadanie fary panstvo vyslalo vojsko, ktor√© ¬ĺud√≠ rozh√°√≤alo, aŇĺ sa po √®ase na cel√ļ vec zabudlo. Takto sa skon√®ili gajarsk√© zjavenia, Gajary sa p√ļtnick√Ĺm miestom nestali. Kronik√°r vysvet¬ĺuje svetielkovanie v ҆peku t√Ĺm, Ňĺe hnilobn√° voda vytv√°ra plyny, ktor√© sa zapa¬ĺuj√ļ a zhas√≠naj√ļ. Dnes k tomu m√īŇĺeme prida¬Ě, Ňĺe bl√≠zko ҆peku s√ļ n√°lezisk√° zemn√©ho plynu, ktor√Ĺ mohol unika¬Ě, nejak√Ĺm sp√īsobom sa zapa¬ĺova¬Ě a vytv√°ra¬Ě z√°zra√®n√© svetielka.

História fary

  • September 26th, 2005

Ako na kaŇĺdej dedine √®i meste√®ku, za√®al sa Ňĺivot obce rozv√≠ja¬Ě od kostola a farnosti. Tam vznikla prv√° organiz√°cia, ktor√° pretrvala st√°ro√®ia a zachovala sa n√°m dnes. Gajarsk√° farnos¬Ě preŇ°la dlh√Ĺm v√Ĺvojom. Preto sa mus√≠me vr√°ti¬Ě √Įaleko nazad na za√®iatok minul√©ho tis√≠cro√®ia, ke√Į sa objavovali prv√© kostol√≠ky a prv√≠ far√°ri. Na trosk√°ch Ve¬ĺkej Moravy a jej cirkevnej hierarchie vznikol rannofeud√°lny Ň°t√°t Uhorsk√© kr√°¬ĺovstvo. Ma√Įari prevzali od naŇ°ich predkov kres¬Ěanstvo a ve¬ĺk√ļ √®as¬Ě ve¬ĺkomoravskej administrat√≠vy a √ļzemn√©ho √®lenenia.

O tom ako to bolo kedysi nem√°me presn√© inform√°cie, pretoŇĺe nem√°me Ňĺiadne p√≠somn√© podklady. Inform√°cie sa musia rekonŇ°truova¬Ě z r√īznych prame√≤ov. √östne podanie a z√°pisky v literat√ļre a vo vizita√®n√Ĺch z√°piskoch ud√°vaj√ļ, Ňĺe v Gajaroch bol kostol√≠k sv.Mikul√°Ň°a uŇĺ v dobe Ve¬ĺkomoravskej. V niektor√Ĺch prame√≤och sa dokonca uv√°dza, Ňĺe prv√Ĺ tu k√°zali bratia zo Sol√ļna. To s√ļ vŇ°ak ni√®√≠m nepodloŇĺen√© dohady a nevieme ani kedy asi toto √ļstne podanie vzniklo. Vieme iba, Ňĺe na mieste, kde dne stoj√≠ socha Najsv√§tejŇ°ej Trojice st√°l prastar√Ĺ kostol√≠k sv.Mikul√°Ň°a, ktor√Ĺ bol v roku 1879 asanovan√Ĺ. Okolo neho bol cintor√≠n, na ktorom pochov√°vali deti. V prame√≤och sa √Įalej uv√°dza (aj tento raz bez udania zdroja p√≠somn√©ho materi√°lu), Ňĺe v obdob√≠ kr√°¬ĺa sv.҆tefana v Gajaroch kostol vraj bol, ale farnos¬Ě eŇ°te nie. Pastor√°ciu obstar√°vali cestovn√≠ k√≤azi ‚Äď mision√°ri, ktor√Ĺ chodili po kraji, sob√°Ň°ili, krstili a vysluhovali sviatosti veriacim, ktor√≠ nemali moŇĺnos¬Ě navŇ°tevova¬Ě kostol v ktorom bol st√°ly k√≤az.

Prv√© podloŇĺen√© spr√°vy sa dozved√°me o Gajarskej farnosti aŇĺ z diela P√©terffyho, v ktorom sa nach√°dza s√ļpis f√°r, ako ho zaznamen√°vaj√ļ najstarŇ°ie ostrihomsk√© z√°znamy. Autor bol jezuitsk√Ĺm k√≤azom – historikom ktor√©ho arcibiskup ‚Äď kardin√°l P√°zm√°√≤ stojaci na √®ele Ostrihomskej arcidiec√©zy poveril aby zinventarizoval vŇ°etky dokumenty t√Ĺkaj√ļce sa tejto arcidiec√©zy, √®o i urobil a vydal ich tla√®ou. Mal k dispoz√≠cii najstarŇ°ie s√ļpisy f√°r, k√≤azov, vizita√®n√© z√°pisnice a podobne. Z√°znamy, ktor√© poch√°dzaj√ļ z roku 1379 uv√°dzaj√ļ faru v Gajaroch, ako i v Z√°horskej Bystrici, Dev√≠ne, vo Vysokej, L√°be a v Zohore. V inej literat√ļre od in√©ho autora sa zase uv√°dza, Ňĺe v roku 1320 boli Gajary kvitn√ļcou farnos¬Ěou ‚Äď odkia¬ĺ vŇ°ak √®erpal inform√°cie nieje nijako doloŇĺen√©. Po√®as luterskej reform√°cie bola gajarsk√° fara od roku 1560 opusten√° a farnos¬Ě pri√®lenen√° ku KostoliŇ°¬Ěu. Samostatnou farnos¬Ěou sa stali Gajary zase aŇĺ v roku 1608. Od tej doby je farnos¬Ě v Gajaroch dodnes.