Gajary » archive for October, 2005

V√Ĺznamn√≠ gajarania: Dr. FrantiŇ°ek Krammer

  • October 9th, 2005

Jednou z v√Ĺznamn√Ĺch osobnost√≠ osvietenskej doby, pre n√°s takmer √ļplne nezn√°mou, bol gajarsk√Ĺ rod√°k dr. FrantiŇ°ek Krammer. Narodil sa 3.decembra 1748 v Gajaroch. Bol ve¬ĺmi nadan√Ĺ mlad√≠k, ktor√Ĺ sa chcel sta¬Ě k√≤azom. Svoje Ň°t√ļdia za√®al v Bratislave, pokra√®oval v Trnave, Ostrihome a vo Viedni na zn√°mom P√°zmaneu. Bola to teologick√° inŇ°tit√ļcia ‚Äď univerzita, ktor√ļ zaloŇĺil ostrihomsk√Ĺ arcibiskup a kardin√°l Peter Pazm√°√≤. ҆tudovali na nej najlepŇ°√≠ Ňĺiaci r√≠Ň°e a absolvent tejto vysokej Ň°koly mal v cirkevnej hierarchii vŇĺdy n√°dej na postup. PreŇ°iel vŇ°etk√Ĺmi akademick√Ĺmi funkciami. Za√®al ako asistent, potom bol profesorom a nakoniec sa stal i rektorom na univerzite. V roku 1771 dosiahol diktor√°t filozofie a teol√≥gie. Tento u√®en√Ĺ Gajaran sa stal zn√°mym svoj√≠mi liter√°rnymi dielami, ktor√© vydal pod n√°zvom Institutiones histotiae litteratiae theologicae ‚Äď Z√°klady teologickej liter√°rnej hist√≥rie a Tractus de religione ‚Äď Pojednanie o n√°boŇĺenstve. Boli to diela historicko ‚Äď filozofick√© ‚Äď n√°boŇĺensk√©, ale neboli len √®iste teoretick√©. Zd√īraz√≤ovali v√Ĺznam prost√©ho veriaceho ¬ĺudu. Jeho diela sa stretli v niektor√Ĺch kruhoch s negat√≠vnym ohlasom, no napriek tomu sl√ļŇĺili na spom√≠nanej univerzite ako pom√īcky. Ke√ĮŇĺe bol uzn√°van√Ĺm osvietensk√Ĺm u√®encom, zauj√≠mal sa o√≤ho i cis√°rsky dvor, ktor√©mu vtedy vl√°dla M√°ria Ter√©zia, potom jej syn Jozef II. Vymenovali Krammera za poradcu s titulom tajn√©ho radcu a st√°leho poradcu cis√°rskeho dvora. Cis√°r s n√≠m konzultoval svoje reformy. N√°stupcovia na cis√°rskom tr√≥ne po Jozefovi II. mu neboli tak priate¬ĺsky naklonen√≠, najm√§ cis√°r FrantiŇ°ek. Tento ho √ļradne dal i sledova¬Ě. Preto odiŇ°iel z Viedne a v roku 1808 sa stal nitrianskym arcidiakonom a 1817 i ve¬ĺprepoŇ°tom v Trnave. Tam zomrel 23. okt√≥bra 1818. Je pochovan√Ĺ pod kaplnkou Z√°zra√®nej Panny M√°rie. Ke√ĮŇĺe bol z√°moŇĺn√Ĺm √®lovekom, pred svojou smr¬Ěou zaloŇĺil viacero fund√°cii na podporu nemocn√≠c a chudobn√Ĺch k√≤azov.

V√Ĺznamn√≠ gajarania: J√°n Salix de Ferbeltall

  • October 9th, 2005

Z gajarsk√Ĺch rod√°kov azda najv√§√®Ň°ieho v√Ĺznamu dosiahla rodina Salixovcov. Salix znamen√° po latinsky v√†bu. Vo vtedajŇ°√≠ch dob√°ch bolo m√≥dou, Ňĺe slovensk√≠ vzdelanci si svoje men√° polatin√®ovali. Rod Vrba blo z√°moŇĺn√Ĺ a ke√Į sa im za√®iatkom 17. storo√®ia narodil syn J√°n a prejavil ve¬ĺk√© nadanie, mal moŇĺnos¬Ě dosta¬Ě sa na Ň°t√ļdium. ҆tudoval na univerzit√°ch doma i v zahrani√®√≠. Ovl√°dal viacero re√®√≠. Najprv sa stal rak√ļskym d√īstojn√≠kom. Vojensk√Ĺ Ňĺivot ho neuspokojoval, preto vst√ļpil do r√°du cisterci√°nov, kde vyŇ°tudoval teol√≥giu. Prijal k√≤azsk√© sv√§tenie a ke√ĮŇĺe v Gajaroch sa uvo¬ĺnila fara, stal sa v roku 1647 gajarsk√Ĺm far√°rom. Po jednoro√®nom √ļ√®inkovan√≠ sa vzd√°va fary a uch√°dza sa o velehradsk√© op√°tstvo.

D√≤a 21. apr√≠la 1650 blo zvolen√Ĺ a kr√°¬ĺovsk√Ĺ z√°stupva ho 20.novembra uviedol do √ļradu. Vtedy sa za√®ala jeho cirkevn√° kari√©ra. UŇĺ o tri roky nesk√īr ho menuje kr√°¬ĺ Ferdinand op√°tom v Cukarde v Uhorsku, kam i pres√≠dlil. Nesk√īr sa vzdal op√°tstva a odiŇ°iel do Gaj√°r ku svojmu bratovi Pavlovi. V roku 1658 bol vymenovan√Ĺ za titul√°rneho biskupa v P√§tikostol√≠, lebo √ļzemie bolo pod vl√°dou Turkov. Zvolili ho za far√°ra do Skalice, kde sa stal dekanom. Po√®as pobytu v Skalici dostal potvrdenie na P√§tikostolsk√© biskupstvo a √ĮalŇ°ie vymenovanie za ostrihomsk√©ho kanonika a gemersk√©ho arcidiakona. Tieto hodnosti mu prin√°Ň°ali i ve¬ĺk√© finan√®n√© zisky. Zo Skalickej fary mal v√Ĺnos 500 zlat√Ĺch. Biskupsk√© majetky dal do pren√°jmu za √ĮalŇ°√≠ch 200 zlat√Ĺch a tureck√Ĺ koberec. Skali√®ania s n√≠m vŇ°ak neboli spokojn√≠ a pri novoro√®nej vok√°cii v roku 1661 mu vytkli, Ňĺe Ňĺiada ve¬ĺk√© peniaze od pohrebov chudobn√Ĺch ¬ĺud√≠. Ako mnohostrann√Ĺ cirkevn√Ĺ hodnost√°r bol kr√°¬ĺom Ferdinandom III. V roku 1656 pov√ĹŇ°en√Ĺ do zemianskeho stavu s predik√°tom de Ferbetall. Jeho zemiansky armales, √ļplne zachoval√Ĺ, je v opatere farsk√©ho √ļradu. Z neho sa dozved√°me, Ňĺe titul dostal za ve¬ĺk√© z√°sluhy, ktor√© si rodina Salix z√≠skala. Zemanstvo bolo udelen√© i jeho bratovi Pavlovi a jeho synom Christoforovi, Jurajovi a Karolovi. Far√°r ‚Äď dekan ‚Äď op√°t ‚Äď biskup zomrel v Trnave d√≤a 8. j√ļla 1668. Pochovan√Ĺ je v Trnave vo farskom chr√°me sv. Mikul√°Ň°a pri olt√°ri sv. Doroty.

√ąlen rodiny GaŇ°par Salix de Farbeltall bol bansk√Ĺm kapit√°nom v Banskej ҆tiavnici. V testamente zanechal pre gajarsk√Ĺ chr√°m dve fund√°cie. Jedna na 500 zlat√Ĺch bola na sv. omŇ°e a druh√° na 500 zlat√Ĺch pre gajarsk√Ĺch Ňĺobr√°kov pod podmienkou, Ňĺe ju bude ma¬Ě na starosti gajarsk√° obec. Pavol Salix de Farbeltall sa stal v roku 1721 prv√Ĺm poŇ°tmajstrom v Malack√°ch. So svojimi malolet√Ĺmi de¬Ěmi je pochovan√Ĺ v krypt√°ch frantiŇ°k√°nov v Malack√°ch. Jeho vdova AlŇĺbeta Salix prevzala po √≤om malack√ļ poŇ°tu. U malackej farnosti mala dlh 200 zlat√Ĺch, ktor√Ĺ nevedela splati¬Ě. V Malack√°ch mali i nejak√© pozemky. √ŹalŇ°√≠ z tohto rodu J√°n Salix de Farbeltall bol zase od roku 1724 poŇ°tmajstrom v Moravskom Sv. J√°ne.

T√°to rodina upadla v Gajaroch do zabudnutia a uŇĺ ani nevieme, kde st√°l ich zemiansky dom. Pozn√°me iba ich erb, ktor√Ĺ m√° na modrom poli leva drŇĺiaceho v pravej labe Ň°panielsky kr√≠Ňĺ.

V√Ĺznamn√≠ gajarania: Dominik Skuteck√Ĺ (1849 – 1921)

  • October 9th, 2005

Mydl√°rstvo bolo kedysi v√Ĺnosn√Ĺm remeslom a dobrou Ňĺivnos¬Ěou. ŇĹivila sa n√≠m v Moravskom Sv. J√°ne aj rodina Skuteck√Ĺch, ktor√° sa za√®iatkom 19. storo√®ia pres¬Ěahovala do Gaj√°r. Tu sa im 14. febru√°ra 1849 narodil syn, ktor√©mu dali meno Dominik. Rodina bola po√®etn√°, ale stato√®n√° pr√°ca ich sta√®ila uŇĺivi¬Ě len do smrti otca rodiny. Dominik mali iba 4 roky ke√Į otec zomrel. Matka uŇĺ nesta√®ila udrŇĺa¬Ě v chode mydl√°re√≤, Ňĺivnos¬Ě i s domom predala a odiŇ°la do Viedne, kde sa Ňĺivila v chudobnej Ň°tvrti kraj√®√≠rstvom. Napriek tomu si deti vychovala a √®oskoro sa sam√© postavili na nohy. Mlad√Ĺ Dominik mal kr√°sne p√≠smo a vedel i pekne ma¬ĺova¬Ě. Preto ho √®asto navŇ°tevovali viedensk√© sl√ļŇĺky, sluhovia a vojaci, √®o nevedeli p√≠sa¬Ě, aby im nap√≠sal list pre ich mil√Ĺch. Dominik p√≠sal a prikreslil aj nejak√Ĺ obr√°zok. Zo zaroben√Ĺmi grajciarmi pom√°hal i mamke. Kreslil mal√© obr√°zky, ktor√© pred√°val, √®o mu umoŇĺnilo Ň°tudova¬Ě. U√®il sa dobre, vynikal ako kresliar. Profesor kreslenia mu poradil, aby sa dal na umeleck√© Ň°t√ļdium. Ako 15 ro√®n√Ĺ ml√°denec za√®al u viedensk√©ho soch√°ra Maixnera, ale ten ho vyuŇĺ√≠val na r√īzne dom√°ce pr√°ce, a preto od neho odiŇ°iel.

V√Įaka svojmu ve¬ĺk√©mu talentu a pomoci pr√≠buzn√Ĺch podarilo sa mu dosta¬Ě sa na viedensk√ļ Akad√©miu v√Ĺtvarn√©ho umenia. Za√®al v pr√≠pravke historickej ma¬ĺby u profesora Balaasa, Engherta a Wurzignera, ktor√≠ spoznali jeho ve¬ĺk√Ĺ talent. Prijali ho na riadne Ň°t√ļdium do Ň°peci√°lky historick√Ĺch malieb. Ako diplomovku nama¬ĺoval monument√°lnu kompoz√≠ciu ‚Äď Cis√°r Maximilian diktuje svoje pam√§ti. Dielo bolo tak pozoruhodn√©, Ňĺe akad√©mia mu udelila trojro√®n√© Ň°tipendium 400 zlat√Ĺch ro√®ne na pobyt v Ben√°tkach. V pr√≠prav√°ch na Ben√°tky mu n√°hle v roku 1867 zomiera jeho milovan√° matka. Dominik odch√°dza do Ben√°tok, kde na ben√°tskej akad√©mii √Įalej Ň°tuduje historick√© maliarstvo u profesora Pompea Malmettiho. Po√®as Ň°t√ļdia ne√ļnavne ma¬ĺoval, ale i pred√°val svoje diela, takŇĺe jeho obrazy z tohto obdobia visia, moŇĺno i nepoznan√©, v pal√°coch mnoh√Ĺch bohat√Ĺch vtedajŇ°ej doby. Ben√°tske Ň°t√ļdium mu dalo nesmierny impulz do Ňĺivota. Jeho paleta sa stala akoby fotografick√Ĺm apar√°tom hist√≥rie.

Z Ben√°tok cestoval po Taliansku, navŇ°tevoval gal√©rie, robil k√≥pie a spozn√°val kr√°su star√©ho maliarstva. Bol ve¬ĺmi Ň°etrn√Ĺ, lebo sa chcel √Įalej vzdel√°va¬Ě i na in√Ĺch vysok√Ĺch Ň°kol√°ch. V roku 1970 sa jeho Ň°tipendijn√Ĺ pobyt v Ben√°tkach skon√®il. Pln√Ĺ n√°deje odch√°dza do Mn√≠chova Ň°tudova¬Ě modern√© maliarstvo. Ve¬ĺmi sklaman√Ĺ sa vŇ°ak vr√°ti do Viedne ku svojim s√ļrodencom, kde pracoval do roku 1875. Opustil Ňĺ√°ner historick√Ĺch malieb a s √ļspechom sa venoval portr√©tom. Bolo vtedy m√≥dou d√°va¬Ě sa portr√©tova¬Ě u Skuteck√©ho, d√īsledkom √®oho bol vŇĺdy dobre hmotne zabezpe√®en√Ĺ. V tomto obdob√≠ navŇ°t√≠vil nieko¬ĺko kr√°t u Z√°horie, svoje rodn√© Gajary, kde za√®al ma¬ĺova¬Ě krajinky. V roku 1872 vznikol jeho ve¬ĺmi √ļspeŇ°n√Ĺ obraz ‚Äď Krajina pri Zohore, ktor√Ĺm sa mlad√Ĺ Skuteck√Ĺ presl√°vil i ako krajink√°r.

NaŇ°etren√Ĺch 600 zlat√Ĺch mu umoŇĺnilo cestu do Ben√°tok po druh√Ĺ kr√°t, kde sa uŇĺ ako zn√°my maliar v roku 1876 usadil. PretoŇĺe historick√© obrazy pomaly vyŇ°li z m√≥dy a nastala doba Ňĺ√°nrov√Ĺch obrazov a portr√©tov, Skuteck√Ĺ sa dal na t√ļto tvorbu. Bol vynikaj√ļcim maliarom, mal odpor√ļ√®ania bohat√©ho sveta, takŇĺe o odbyt svojich obrazov nemal n√ļdzu. Ve¬ĺmi dobre zar√°bal a √®oskoro si nadobudol sluŇ°n√Ĺ majetok. Po desiatich rokoch usilovnej pr√°ce a pobytu v Ben√°tkach, ke√Į sa c√≠til dostato√®ne finan√®ne zabezpe√®en√Ĺ, rozhodol sa oŇĺeni¬Ě. OdiŇ°iel na Slovensko a v Banskej Bystrici si naŇ°iel nevestu, s ktorou sa v Bratislave zosob√°Ň°il. Vtedy netuŇ°il, Ňĺe sa takto prip√ļta k rodn√©mu Slovensku. Pres√≠dlil do Banskej Bystrice, kde to ¬Ěahalo najm√§ jeho manŇĺelku a tu naŇ°iel dostatok s√≠l aby od l√≠nie za√®atej v Ben√°tkach a pokra√®uj√ļcej doma √®asom odst√ļpil. V roku1889 ma¬ĺuje svoj zn√°my rozmern√Ĺ obraz ‚Äď Trh v Banskej Bystrici, na ktorom je mimochodom aj jeho manŇĺelka. Vyh¬ĺad√°val n√°mety zo Ňĺivota det√≠ p√°nskych rod√≠n i d√īstojn√≠kov, ale pomaly a isto prech√°dzal do in√©ho Ňĺ√°nru. Za√®al ma¬ĺova¬Ě horehronsk√Ĺ ¬ĺud a robotn√≠cke prostredie v meden√Ĺch h√°mroch v diel√≤ach kotl√°rov, √®o bola t√©ma, u vtedajŇ°√≠ch maliarov ve¬ĺmi neobvykl√°. Tak vznikli pr√°ce ako Tavenie medi (1901), V medenom h√°mri (1907), Kotl√°r (1910), ¬ćaŇĺk√Ĺ z√°robok (1912) a dlh√Ĺ rad √ĮalŇ°√≠ch. Hutn√≠ci a v√Ĺrobcovia kotlov s√ļ zobrazovan√≠ jednoducho, ale pravdivo, √®o vtl√°√®a jeho obrazom pocit, ako by sa pozeraj√ļci ocitol priamo v t√Ĺchto diel√≤ach. O√®aroval ho i pestr√Ĺ a √®ul√Ĺ Ňĺivot na trhovisk√°ch Banskej Bystrice, lebo im venoval i √ĮalŇ°ie svoje pr√°ce ako Trhovky√≤a (1905), zeleninov√Ĺ trh v Banskej Bystrici (1907).

Z√ļ√®astnil sa na mnoh√Ĺch medzin√°rodn√Ĺch v√Ĺstav√°ch, kde vŇ°ade jeho pr√°ce vzbudzovali ve¬ĺk√ļ pozornos¬Ě. BohuŇĺia¬ĺ v√§√®Ň°ina jeho diel je za naŇ°imi hranicami. Bol to gajarsk√Ĺ rod√°k ktor√Ĺ azda najviac svoju rodn√ļ obec presl√°vil. Zomrel v roku 1921 v Banskej Bystrici a gajarania po √≤om pomenovali aj jednu z ul√≠c, kde sa nach√°dza jeho rodn√Ĺ dom.

Obecn√Ĺ erb a farby obce

  • October 9th, 2005

Kostol, ktor√Ĺ st√°l kedysi na mieste dneŇ°nej sochy sv√§tej Trojice, dal podnet k n√°zvu vtedajŇ°ej farnosti – Farnos¬Ě sv. Mikul√°Ň°a. Tak sa dostal sv. Mikul√°Ň° do gajarsk√©ho erbu
uŇĺ ve¬ĺmi d√°vno. Na erbe obce sv. Mikul√°Ň° drŇĺ√≠ v ¬ĺavej ruke biskupsk√ļ berlu a v pravej roke s√ļ knihu, na ktorej s√ļ tri gule – chleby. Erb schv√°lila Heraldick√° komisia Ministerstva vn√ļtra SR. N√°vrh v√Ĺtvarne spracoval Ladislav √ąis√°rik.
Obecn√° z√°stava m√° p√§¬Ě pruhov, z ktor√Ĺch prv√Ĺ a posledn√Ĺ s√ļ zelenej farby, druh√Ĺ a Ň°tvrt√Ĺ Ňĺltej (zlatej) farby. Prostredn√Ĺ pruh je biely (strieborn√Ĺ). Ke√ĮŇĺe ide o obec vo¬ĺn√Ĺ koniec m√° tri Ň°tipce, √®iŇĺe dva z√°strihy, na rozdiel od od z√°stav a vlajok miest, ktor√© maj√ļ iba jeden z√°strih.Farby zelen√°, biela (strieborn√Ĺ) a Ňĺlt√° (zlat√°) s√ļ farbami obce.

Základné informácie

  • October 9th, 2005

Po√®et obyvate¬ĺov: 2 762
Rozloha: 5 050 ha
Starosta: ing. Peter Tydlit√°t

NajstarŇ°ia zmienka
Tradovalo sa a p√≠salo, Ňĺe najstrŇ°ia zmienka o Gajaroch je z 1. m√°ja 1373. Tento d√°tum m√° poch√°dza¬Ě z listimi kr√°¬ĺa ¬ľudov√≠ta I. T√°to listina vŇ°ak bola zle √®itate¬ĺna a historici rok zle pre√®√≠tali. Prv√° zmienka o Gajaroch je z roku 1377. Naz√Ĺvali sa GAYWAR. Z toho ist√©ho roku poch√°dza aj doklad v ma√Įar√®ine, kde sa Gajary naz√Ĺvaj√ļ Euereghaz (po ma√Įarsky “star√Ĺ dom”). √ŹalŇ°ia zmienka je z roku 1380, tu sa naz√Ĺvaj√ļ po ma√Įarsky Ewregre a Gayer po nemecky. Vroku 1460 s√ļ to uŇĺ Gayary. √Źa¬ĺŇ°ie n√°zvy: Gayer(1548), Gayary(1561), Gaiar(1634), Gajare, Gajaring.

post navigation