Gajary » archive for November, 2005

Cezhrani√®n√Ĺ styk

  • November 28th, 2005

Na z√°padn√Ĺch gajarsk√Ĺch hraniciach, ktor√© boli z√°rove√≤ Ň°t√°tnou hranicou panoval √®ul√Ĺ ruch uŇĺ od praveku. UmoŇĺnova¬ĺi ho brody a nesk√īr aj most cez rieku Moravu. Bolo takmer pravidlom, Ňĺe ml√°deŇĺ z pohrani√®ia chodila sl√ļŇĺi¬Ě k rak√ļskym sedliakom, kde spozn√°vala progres√≠vnejŇ°ie formy hospod√°renia. Na skusy chodili i synkovia bohatŇ°√≠ch gazdov, ktor√≠ nebo¬ĺi na sluŇĺbu odk√°zan√Ĺ. Sez√≥nn√≠ robotn√≠ci sa necha¬ĺi naj√≠ma¬Ě najm√§ cez leto na po¬ĺnohospod√°rsk√© pr√°ce. √ąasto pracovali za natur√°lie: obilie, v√≠no a pod. Nesk√īr pracovali v rak√ļskych fabrik√°ch, hlavne v cukrovaroch. Ako takmer na kaŇĺdej hranici i v Gajaroch vznikol √®ierny obchod – paŇ°er√°ctvo. Pre niektor√Ĺch sa stal hlavn√Ĺm zamestnan√≠m, pre in√Ĺch v√°Ň°√≤ou pre ktor√ļ riskovali slobodu i pe√≤aŇĺn√© tresty. PaŇ°er√°ctvo podporovali najm√§ rozdieli v cen√Ĺch tovaru a legislat√≠va. Gajary ako pohrani√®n√Ĺ oblas¬Ě mali svoju finan√®n√ļ str√°Ňĺ. V tej dobe hranice nestr√°Ňĺilo vojsko ale finan√®n√° str√°Ňĺ – financi, ktor√Ĺ podliehali pod ministerstvo financ√≠. V√§√®Ň°ina z nich robila obch√īdzku na hrani√®nej √®iare a menŇ°ia z n√≠ch pracovala na colnici pri moste do D√ľnkrutu. V roku 1932 bola postaven√° nov√° coln√≠cka budova. Financi boli zo strany Gajaranov nap√°dan√≠. Obecn√Ĺ √ļrad vyd√°val ob√®anom zvl√°Ň°tne legitim√°cie na tzv. mal√Ĺ pohrani√®n√Ĺ styk (do 20 km). Po febru√°ri 1948 sa za√®ala hranica uzatv√°ra¬Ě. Mnoho ¬ĺud√≠ opustilo krajinu. V obciach pri Morave za√®ali vznika¬Ě skupiny prevadza√®ov, ktor√≠ za √ļplatok prev√°dzali osoby na druh√ļ stranu. Ak sa to nepodarilo tresty boli vysok√©. VtedajŇ°ia vl√°da ur√®ila na str√°Ňĺenie pohrani√®n√© vojsko. Vybudovala pohrani√®n√© pohrani√®n√© √ļtvary a p√°sno vyhl√°sila za hrani√®n√© p√°smo. Nesk√īr bolo posunut√© aŇĺ po obec a z hrani√®n√©ho p√°sma urobili p√°smo zak√°zan√©. Bolo ohraden√© dr√īten√Ĺmi z√°tarasmi s elektrick√Ĺm pr√ļdom. Vstup bol len na zvl√°Ň°tne povolenie. Hrani√®n√© z√°tarasy boli odstr√°nen√© aŇĺ po revol√ļcii v roku 1991.

Pohromy obce: Druh√° svetov√° vojna

  • November 28th, 2005

Obyvate¬ĺov Gaj√°r postihla i druh√° svetov√° vojna. Najprv v roku 1938 narukovali na vojnu povinn√© ro√®n√≠ky muŇĺov, na z√°klade mobiliz√°cie, eŇ°te do b√Ĺvalej √®s. Arm√°dy. Odst√ļpen√≠m Sudet sa nap√§tie medzi Nemeckom a √ąeskoslovenskom skon√®ilo a chlapi sa bez √ļrazu vr√°tili domov. V septembri 1939 vypukla vojna z Po¬ĺskom a z√°loŇĺn√≠ci zase rukovali. Pre slovensk√Ĺch vojakov skon√®ila skoro a Gajarania sa z nej bez ujmy vr√°tili domov. O dva roky vypukla vojna zo ZSSR. Bolo povolan√Ĺch ve¬ĺa z√°loŇĺn√≠kov. ŇĹia¬ĺ nevr√°tili sa vŇ°etci. √ąas¬Ě Slovenskej arm√°dy bola prevelen√° z v√Ĺchodn√©ho frontu do Talianska ako technick√© vojsko. Z Gaj√°r ich tam bolo 43. Tu uŇĺ vypukol dom√°ci odboj proti vl√°de Mussoliniho a tvorili sa partiz√°nske oddieli. Ani z√°padn√° fronta vŇ°ak nezostala bez Gajaranov. Medzit√Ĺm doma vypuklo SNP a muŇĺov mobilizovali do Trnavy. Trnavsk√° pos√°dka odiŇ°la do SNP. Tabule s menami t√Ĺch, √®o sa nevr√°tili s√ļ na pomn√≠ku padl√Ĺch. Front sa pomaly bl√≠Ňĺil ku Gajarom. Oblohu denne br√°zdili obrovsk√© skupiny spojeneck√Ĺch lietadiel, ktor√© chodili bombardova¬Ě nemeck√© √ļzemie. Proti nim vylietavali nemeck√© st√≠ha√®ky a p√°lili po nich nemeck√© protilietadlov√© bat√©rie. Na ochranu proti n√°letom bola po obciach vytvoren√° Civiln√° protileteck√° ochrana (CPO), ktor√° mala na starosti vyhl√°senie poplachu, jeho skon√®enie, dozerala aby boli v obci kryty a dbala na zachov√°vanie zatem√≤ovania. VŇ°etky okn√° ve√®er museli by¬Ě utesnen√© tak, aby z nich neprenikol ani l√ļ√® svetla. Bol Ve¬ĺk√Ĺ t√ĹŇĺde√≤ a nemeck√© vojsk√° ustupovali k Morave a do Rak√ļska. Na Ve¬ĺk√Ĺ piatok a na Bielu sobotu prech√°dzali Gajarami oddieli unaven√Ĺch ma√Įarsk√Ĺch vojakov. Odch√°dzali tieŇĺ smerom do Rak√ļska. D√≤a 1. apr√≠la preŇ°li posledn√Ĺ Ma√Įari a uŇĺ sa vedelo, Ňĺe po nich bud√ļ nasledova¬Ě sovietske vojsk√°. Obyvatelia si ur√Ĺchlene budovali kryty. Z√°sobovali sa jedlom, prikr√Ĺvkami a chystali sa na boje, ktor√© s√ļ pri prechode frontu nemilou skuto√®nos¬Ěou. 4. apr√≠la sa zjavili sovietske vojsk√° v Malack√°ch a ve√®er priŇ°li uŇĺ i do Gaj√°r. Piateho o druhej hodine ve√®er boli Gajary uŇĺ obsaden√© a nasledovalo urputn√© dob√≠janie Moravy. Nemci sa totiŇĺ stiahli na rak√ļsku stranu, kde bol Ňĺelezni√®n√Ĺ n√°syp. Tam sa zabarik√°dovali a odtia¬ĺ potom ostre¬ĺovali delami sovietov, ktor√≠ √ļto√®ili. Gran√°ty dopadali najm√§ na stred obce. Tri z√°sahy dostal obecn√Ĺ dom, dva meŇ°tianka a dva i dom J√°na Dobrovotsk√©ho. Tuh√© boje trvali 12 dn√≠. PriŇ°lo pri nich o Ňĺivot 61 sovietskych vojakov, ktor√≠ boli pochovan√Ĺ v parku okolo sochy sv. Flori√°na. Pri prestrelk√°ch zahynulo i 7 ob√®anov Gaj√°r strelami Nemcov z rak√ļskej strany. Nieko¬ĺko dn√≠ po pr√≠chode sovietskej arm√°dy priŇ°li Rumuni. Traja priŇ°li o Ňĺivot a boli tieŇĺ pochovan√≠ pri soche sv. Flori√°na so sovietskymi vojakmi. Rumunsk√© vojsk√° sa tu zdrŇĺali aŇĺ do 14. j√ļna 1945, potom odiŇ°li domov. Chovali sa kult√ļrne. Poriadali kult√ļrne podujatia, ich styk z obyvate¬ĺstvom bol korektn√Ĺ. M√°vali aj svoje bohosluŇĺby. Nemeck√Ĺch vojakov pochov√°vali na poli tak ako padli. Po pr√≠chode sovietskej arm√°dy museli muŇĺi chodi¬Ě opravova¬Ě komunik√°cie. ŇĹeny museli vojsku vari¬Ě, pra¬Ě a pod. Z√°rove√≤ sa udiali politick√© zmeny ‚Äď za√®ala √©ra socializ√°cie Ň°t√°tu.

Pohromy obce: Prv√° svetov√° vojna

  • November 28th, 2005

Bol pr√°ve sviatok sv. Anny v tom povestnom roku 1914, ke√Į do slnkom zaliatej dediny priŇ°iel na notari√°t z malack√©ho sluŇĺnovsk√©ho √ļradu √ļradn√Ĺ posol, ktor√Ĺ priniesol mobiliza√®n√© vyhl√°Ň°ky a tajn√ļ depeŇ°u pre not√°ra, ktor√Ĺ otvoril tajn√ļ poŇ°tu s pr√≠sne tajnou smernicou ur√®enou pre tento pr√≠pad. Bola vyhl√°sen√° vojna a mobiliz√°cia. Zvony za√®ali zvoni¬Ě na poplach, ¬ĺudia utekali z po¬ĺa domov nevediac, √®o sa rob√≠. No naŇ°lo sa ve¬ĺa tak√Ĺch, √®o si vojnu predstavovali ako vesel√© man√©vre, ktor√Ĺch sa predt√Ĺm z√ļ√®ast√≤ovali. Chodili po kr√®m√°ch a uliciach vyvol√°vaj√ļc heslo: Nech Ňĺije vojna. Ve¬ĺk√© plag√°ty z v√Ĺzvou cis√°ra – Moj√≠m n√°rodom ‚Äď nenech√°vali nikoho na pochyb√°ch, Ňĺe ide do tuh√©ho. ŇĹeny a deti plakali, rodi√®ia sa l√ļ√®ili zo synmi a mnoh√≠ i navŇĺdy, lebo 158 Gajaranov zloŇĺilo svoje kosti v cudzej zemi. Rodn√° obec na nich nezabudla, vybudovali im spolu s pomocou americk√Ĺch spolurod√°kov pekn√Ĺ pomn√≠k odhalen√Ĺ v roku 1922, ktor√Ĺ pietne udrŇĺuj√ļ. N√°vrh vypracoval Kamil Babinec. Na pomn√≠ku s√ļ men√° i t√Ĺch, ktor√≠ v roku 1919 nedemobilizovali, ale ostali sl√ļŇĺi¬Ě √Įalej a oslobodzova¬Ě nov√ļ republiku. Padli na juhu Slovenska pri vp√°de ma√Įarsk√Ĺch bo¬ĺŇ°evick√Ĺch vojsk B√©lu K√ļna. Vojnov√° n√°lada √®oskoro preŇ°la vŇ°etk√Ĺch obyvate¬ĺov. V√§√®Ň°ina chlapov narukovala do Bratislavy a odiŇ°la na front. V√§√®Ň°ina ich bojovala na Piave, kde ich najviac i zahynulo. √ŹalŇ°√≠ sa z√ļ√®astnili povestn√©ho hladov√©ho pochodu cez Alb√°nsko a in√≠ skon√®ili v sib√≠rskych t√°boroch. Doma sa potraviny pomaly m√≠√≤ali, vojsko rekvirovalo neilen seno a ovos, ale i obilie pre muŇĺstvo. Dedina upadla. Na poliach pracovali do √ļmoru Ňĺeny a deti, mlad√Ĺch ¬ĺud√≠ nebolo a v rokoch vojny 1915 ‚Äď 1919 bolo iba 47 sob√°Ň°ov. No po n√°vrate vojakov v roku 1919 ich bolo uŇĺ 82.

Pohromy obce: Povodne a v√Ĺstavba hr√°dzi

  • November 28th, 2005

Od najstarŇ°√≠ch d√īb bolo povodie rieky Moravy suŇĺovan√© povod√≤ami. NajstarŇ°√≠m obyvate¬ĺom Pomoravia, ktor√≠ s√≠dlili na hr√ļdoch, z√°plavy vyhovovali, lebo ich br√°nili pred nepriate¬ĺmi. HorŇ°ie to vŇ°ak bolo, ke√Į sa kraj skultivoval, okolie Moravy sa stalo √ļrodn√Ĺm po¬ĺom s kr√°snymi l√ļkami. Vtedy povodne robili po st√°ro√®ia nesmierne Ň°kody. Za nieko¬ĺko hod√≠n bola zni√®en√° celoro√®n√° pr√°ca ro¬ĺn√≠kov. Rieka Morava nad Gajarmi vytv√°ra ve¬ĺk√Ĺ obl√ļk smerom na z√°pad. V severnej √®asti obl√ļka sa do nej vlieva rieka Rudava, ktor√° je v √®ase jarn√©ho topenia snehu a ve¬ĺk√Ĺch daŇĺ√Įou pre svoje √ļzke a ve¬ĺmi plytk√© koryto ve¬ĺmi nebezpe√®n√°. Hladina Moravy je pod √ļrov√≤ou okolia 120-150 cm, ale Rudavy iba 50 cm. Za spom√≠nan√Ĺch nepriazniv√Ĺch podmienok nesta√®√≠ bra¬Ě vŇ°etku prich√°dzaj√ļcu vodu a za√®ne sa vylieva¬Ě. Ak sa zv√ĹŇ°i hladina vody v Rudave, zv√ĹŇ°i sa i v Morave, ktor√° vracia vodu svoj√≠m pr√≠tokom nasp√§¬Ě a Rudava sa vylieva rovno smerom na Gajary. Pri menŇ°ej povodni voda zaplavovala asi 2/5 chot√°ra. Pri ve¬ĺk√Ĺch povodniach zaliala, polovicu, ba i v√§√®Ň°iu √®as¬Ě chot√°ra. Dost√°vala sa uŇĺ za Karlov majer v Suchohrade, √®√≠m sa vytvorilo jedno obrovsk√©, √ļrodu ni√®iace, jazero. Voda odplavila pokosen√© seno, zaliala siatiny, pole bolo dlh√ļ dobu bahnist√©, zemiaky vyplaven√©. Ro¬ĺn√≠kom ostali iba slzy v o√®iach a nov√° √ļmorn√° lopota na zaloŇĺen√≠ novej √ļrody. To by nebolo vŇ°etko. V roku 1926 bola obrovsk√° povode√≤, voda sa dostala aŇĺ na R√°dek, vtekala do domov, pretekla cez izby a stajne. Ke√ĮŇĺe priŇ°la n√°hle, vyplavila i dobytok, oŇ°√≠pan√©, jarabice i vysok√ļ zver, ktor√° nemala √®as niekam sa uch√Ĺli¬Ě.

Tak√Ĺchto ve¬ĺk√Ĺch povodn√≠ je v dejin√°ch Gaj√°r zachyten√Ĺch p√§¬Ě. Prv√° v apr√≠li v roku 1860, ke√Į uŇĺ bola √ļroda zasiata. V tej dobe eŇ°te nebola vybudovan√° cesta do Dunkrutu. Voda sa vyliala na Ň°iroko-√Įaleko a trvalo tri t√ĹŇĺdne, neŇĺ opadla. Samozrejme zanechala po sebe aj sp√ļŇ°¬Ě. Obrovsk√© bahnisk√° br√°nili dlho v novej siadbe, nebolo obilia na siatie, priŇ°iel ve¬ĺk√Ĺ hlad. EŇ°te v barin√°ch ostalo mnoŇĺstvo r√Ĺb, ktor√© sa na dlh√Ĺ √®as stali z√°kladnou potravou neŇ°¬Ěastn√Ĺch obyvate¬ĺov. Po tejto povodni za√®ala v√Ĺstavba novej cesty cez Gaj√°r do Dunkrutu, aby sa umoŇĺnilo lepŇ°ie spojenie malackej oblasti z Rak√ļskom, hlavne z Vied√≤ou. V roku 1874 vystavali cez Moravu most a spojenie bolo hotov√©. Hoci cestu robili ve¬ĺmi pevn√ļ, viedla cez √ļzemie, ktor√© voda pravidelne zaplavovala. Rieka povedala svoje aj pri povodni v roku 1875. Nov√° cesta vyzvorila ak√ļsi prie√®nu hr√°dzu v tejto inuda√®nej oblasti, a preto pri stavbe cesty postavili p√§¬Ě mostov, ktor√© tvorili z√°rove√≤ priepusty pre vodu pri z√°plav√°ch, aby mohla preteka¬Ě z jednej strany cesty na druh√ļ. To vŇ°ak m√°lo poznali Moravu. V spom√≠nanom roku sa voda privalila tak prudko, Ňĺe na niektor√Ĺch miestach pretrhla i nov√ļ cestu a vytrhla z nej i nieko¬ĺkometrov√© podkladov√© balvany, ktor√© vyplavila √Įaleko do po¬ĺa. ¬ľadov√© kryhy, ktor√© Morava priplavila, ohrozili i nov√Ĺ most. Ten sa vŇ°ak z nasaden√Ĺm odv√°Ňĺnych chlapov podarilo zachr√°ni¬Ě. Ve¬ĺmi zl√° a Ňĺivoty ni√®iaca povode√≤ bola v roku 1879, ktor√° j povaŇĺovan√° za najv√§√®Ň°iu a najnebezpe√®nejŇ°iu okrem spom√≠nanej poslednej c roku 1926. St√°la nieko¬ĺko ¬ĺudsk√Ĺch Ňĺivotov.

√ŹalŇ°ia ve¬ĺk√° povode√≤ pola v roku 1885. Narobila tieŇĺ ve¬ĺk√© Ň°kody, ale vŇ°etky prekonala spom√≠nan√° povode√≤ v roku 1926. Vtedy sa tieŇĺ pretrhla cesta do Kruty a voda sa jarkami pri ceste dostala aŇĺ pred kostol. Bolo to boŇĺie dopustenie. Pukali domy, dobytok sa topil. Z Malaciek bolo povolan√© vojsko s √®lnmi a pont√≥nmi, aby zachra√≤ovali zo zaplaven√Ĺch domov √®o sa dalo. NaŇ°¬Ěastie si povode√≤ nevyŇĺiadala Ňĺiadne ¬ĺudsk√© Ňĺivoty. Obyvatelia Gaj√°r spolu s ostatn√Ĺmi obyvate¬ĺmi moravsk√©ho pomoravia za√®ali s Moravou tvrd√Ĺ boj, za√®ali budova¬Ě ochrann√ļ hr√°dzu. Od K√ļtov aŇĺ po Dev√≠nsku Nov√ļ Ves sa zdruŇĺili v jeden spolok, ktor√© naz√Ĺvali Slovensk√© dolnomoravsk√© vodn√© druŇĺstvo, v skratke MORAVOD. √özemie, ktor√© malo by¬Ě touto hr√°dzou uchr√°nen√© zabralo skoro cel√ļ starod√°vnu Bratislavsk√ļ Ňĺupu. √ölohou druŇĺstva nebolo iba postavenie hr√°dze, ale i regul√°cia rieky a melior√°cia pri¬ĺahl√Ĺch pozemkov. √ąlenmi druŇĺstva sa stali majitelia pozemkov z inuda√®nej oblasti. √ąlensk√Ĺ pr√≠spevok sa platil pod¬ĺa v√Ĺmery p√īdy patriacej do ochra√≤ovan√©ho √ļzemia. V priemere to robilo 0,18 K√® od 1 √°ra pozemku.

Stavba hr√°dze bola postaven√° na tri etapy. D√≤a 1. septembra 1928 sa za√®ala stava¬Ě prv√° √®as¬Ě od Suchohradu po M√Ĺto, ktor√© leŇĺalo na ceste ved√ļcej z Malaciek do Dunkrutu. Tento √ļsek bol dlh√Ĺ 4,5km a pracovalo tu vyŇ°e 200 robotn√≠kov, ktor√≠ poch√°dzali najm√§ z Gaj√°r. Stavba bola zadan√° firme Ing. G. Hamburger a syn zo Skalice. Bola drah√° a celkov√Ĺ n√°klad na t√ļto prv√ļ etapu bolo vyŇ°e troch mili√≥nov K√®. Podielnici by nikdy nemohli tak√ļto sumu vyplati¬Ě a preto 85 percent n√°kadov zn√°Ň°al Ň°t√°t a Slovensk√° krajina. V roku 1933 sa prikro√®ilo k 2. etape v√Ĺstavby, pretoŇĺe √®as¬Ě ktor√° uŇĺ bola postaven√° by neposkytovala dostato√®n√ļ ochranu. Preto sa z druhou etapou za√®alo od spom√≠nan√©ho M√Ĺta pri krutskej ceste aŇĺ po √ļstie Rudavy do Moravy po lokalitu naz√Ĺvan√ļ Fafrok. D√•Ňĺka tohto √ļseku bola 4,3km a pr√°ce st√°li 2,2 mili√≥na K√®. N√°klady sa znova zn√°Ň°ali v rovnakom pomere ako pri predoŇ°lom √ļseku. Aby nemohlo pr√≠s¬Ě pri ve¬ĺkej vode ku sp√§tn√©mu tlaku do Rudavy, aby sa nevyliala na Gajary, postavila sa tretia etapa hr√°dze √®√≠m sa zv√ĹŇ°ila plocha chr√°nen√©ho √ļzemia na 2 007 ha. Mimoriadna situ√°cia by mohla nasta¬Ě zo spodn√Ĺch a zr√°Ňĺkov√Ĺch v√īd za siln√Ĺch daŇĺ√Įov. Preto bol vybudovan√Ĺ syst√©m hr√°dzov√©ho potrubia, ktor√Ĺ odv√°dzal prebyto√®n√© vody priamo do Moravy. Tento tret√≠ √ļsek siaha od spom√≠nan√©ho Fafroku aŇĺ po Mal√© Lev√°re. Dokon√®ili ho za Slovensk√©ho Ň°t√°tu. Pr√°ce prevzal osobne prezident Slovenskej republiky dr. Jozef Tiso, na ktor√©ho po√®es¬Ě bola pri tejto pr√≠leŇĺitosti v Malack√°ch ve¬ĺk√° sl√°vnos¬Ě. Je tu eŇ°te nebezpe√®ie, Ňĺe by na niektor√Ĺch miestach mohla prenika¬Ě voda, ktor√ļ by tla√®ila Morava vzdut√≠m nasp√§¬Ě. Preto s√ļ tam stavidl√°, ktor√Ĺmi sa d√° cel√Ĺ syst√©m uzavrie¬Ě.

Pohromy obce: Pol√°rna Ňĺiara

  • November 28th, 2005

Kronika zachycuje i na vtedajŇ°ie pomery nev√≠dan√Ĺ √ļkaz, o ktorom dnes viem, Ňĺe to bola pol√°rna Ňĺiara. Vtedy to bol √ļkaz ‚Äď neveŇ°tiaci ni√® dobr√©. Bolo to v roku sucha a atmosf√©rick√© poruchy moŇĺno sucho i zavinili. Zjavila sa 24.decembra 1719 o 4. hodine r√°no. Na oblohe sa uk√°zali dva ohniv√© st√•py, jeden na severe a jeden na juhu. Pomaly postupovali k sebe aŇĺ splynuli a ostali krvav√©. Nesk√īr sa zasa rozdvojili a vr√°tili sa na p√īvodne miesta. √ökaz trval asi hodinu, √®o sta√®ilo na vyvolanie nesmiernej paniky. V rokoch ve¬ĺk√©ho sucha to muselo p√īsobi¬Ě straŇ°ne, lebo o pol√°rnej Ňĺiare vtedy nikto ni√® nevedel. Naposledy sa nad Gajarmi zjavila v roku 1938.

post navigation