weblog obce na Záhorí
Uèite¾, novinár, publicista, herec, hudobný skladate¾, talkmaster, scenárista, humorista a satirik Milan Markoviè sa narodil sa v r. 1943, je ženatý (manželka Marta), má dve deti – dcéru Miroslavu (*1966) a syna Miroslava (*1971). Študoval na Pedagogickej fakulte UK v Trnave a Filozofickej fakulta UK v Bratislave. Bol uèite¾om na ZDŠ Gajary a ZDŠ Bratislava-Slovany (slovenský a ruský jazyk), redaktorom Uèite¾ských novín, redaktorom Ès. rozhlasu v Bratislave a èlenom Radošinského naivného divadla (herec, autor piesní ). Od roku 1986 je v slobodnom povolaní ako scenárista, herec, moderátor a kabaretiér.
Po svadbe sa oèakával už iba prírastok do rodiny, èo bývalo takmer pravidelne do roka. Tehotné ženy si dávali ve¾ký pozor aby sa nezhlédli na maliny, na oheò alebo na zajíca. Keï sa diea narodilo mali zase obavu z ušknúca (urieknutia), na ktoré zva¾ovali všetky detské neduhy, alebo úmrtnos detí, ktorá bola zvyèajne 50 percent. Roboty sa im až do pôrodu ušlo dostatok, preto sa deti rodili slabé a neduživé, ktoré do roka zomierali. Z toho dôvodu diea èo najskôr pokrstili. Za kmotrov si volali zväèša deti svojich krstných rodièov, aby sa kmoterstvo nepretrhlo. Kmotra dávala do duchénky 1 zlatku. Z malého pohana sa krstom stal malý kresan, èo sa patriène slávilo. Kmotra nosila kútnici po 4 dni obedy. Prvý deò mäsovú polievku, varené mäso, varené sušené trnky a ako zákusok boží miuosci. K tomu patril i liter vína. Na druhý deò to boli šisky, na tretí priniesla babu a makovník a na štvrtý deò ve¾ký koláè. Žene sa po pôrode hovorilo kútnica. V izbe, kde bývala mala totiž v kúce poste¾ oddelenú po 6 týždòov puachtú. Pri pôrode i pri krste asistovala pôrodná baba, ktorá chodila diea do krstu i kúpa. Doprevádzala mladú matku aj na úvod. Ak kútnica zomrela pred úvodom, farár vykonal obrad v dome, alebo ju priniesli do kostola, kde ju požehnal ako živú.
Pohrebné zvyky sú podobné na celom Záhorí. Kedysi ¾udia verili, že smr predchádzajú rozlièné znamenia. Napr. Keï kuvikal pri dome kuvik, niekomu z domu predpovedal skorú smr. Náhle zastavenie hodín je znamením, že niekto blízky v tej chvíli zomrel a pod. Kedysi zomierali ¾udia väèšinou doma za prítomnosti rodiny, ktorá sa pri ich lôžku modlila za ¾ahkú smr. Màtvemu zatlaèili oèi, umyli ho a obliekli. Do zopnutých rúk mu vložili ruženec, krížik alebo svätý obrázok a uložili ho na postuáni, pokia¾ stolár nezhotovil na mieru truhlu, do ktorej ho potom vložili. Deom dávali do truhly šesták, vraj na oferu. Zvykom bolo vklada do truhly i posvätné byliny. V izbe, kde bol màtvy vystretý, zastreli zrkadlo šatkou. Po celý èas sa pri òom modlila modlenica (obecná žobráèka). Veèer sa schádzala k modlitbe rodina a známi, èo sa robí i dnes. Keï màtveho vynášali pootvárali sa okná, aby jeho duša mohla ¾ahšie dom opusti. Rozlúèka zo zosnulým bola pred domom. Rakvu odniesli na cintorín na márach chlapi z rodiny, alebo susedia. Ak zomrel chlapec alebo dievèa, doprevádzali ho na jeho poslednej ceste družièky a družbovia v krojoch, ktorí niesli truhlu, za ktorou išiel symbolický ženích, alebo nevesta z vienkom. Dnes chodia dievèence v dlhých šatách, mládenci vy tmavých oblekoch. Po pohrebe bol kar, na ktorom pokraèovali modlidbami za màtveho. Ako pohostenie sa podávali koláèe z èajom.
Terézia Hurbanová,, vyd. Kronerová (* 22. jún 1924, Gajary – † 15. jún 1999, Bratislava) bola slovenská hereèka. Matka hereèky Zuzany Kronerovej, manželka herca Jozefa Kronera.
V roku 1943 absolvovala štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. V rokoch 1943 – 1944 èlenka Slovenského ¾udového divadla v Nitre, 1945 – 1956 Armádneho divadla v Martine a od roku 1956 èlenka èinohry SND v Bratislave. Od konca 50. rokov 20. storoèia vytvorila rôznorodé úlohy aj v televízii.
Filmografia:
* 1963: Výhybka (Dudekova sestra)
* 1968: Stopy na Sitne (Kašková)
* 1973: Hriech Kataríny Padychovej (Drnaèka)
* 1973: Oèovské pastorále (baèova žena)
* 1974: Kto odchádza v daždi… (Èuvalová)
* 1976: Do posledného dychu (Kollárová)
* 1979: Choï a nelúè sa (Cáfiková)
* 1984: Na druhom brehu sloboda (Kalinová)
* 1989: Právo na minulos (Hasprungová)
zdroj: wikipedia.sk
Primátor mesta Malacky Jozef Ondrejka spolu so starostami obcí Malackého okresu požaduje návrat Okresného riadite¾stva Policajného zboru spä do Malaciek. Spolu s ním by sa do mesta mal vráti súd aj prokuratúra. Všetky tieto zložky boli totiž pred dvoma rokmi v rámci racionalizaèných opatrení štátnej správy zrušené.
Napriek deklarovaniu zo strany rezortov, že obèania zásadným spôsobom nepocítia tieto zmeny, keïže príslušné zložky budú sídli v neïalekom Pezinku, respektíve Bratislave, je opak pravdou. Bezpeènostná situácia v meste i okrese Malacky sa stala neúnosnou, preto jednoznaène požadujeme návrat týchto zložiek, uviedol pre agentúru SITA Ondrejka. Pod¾a primátora je nevyhnutné vráti tieto základné prvky štátnej správy do mesta, aj vzh¾adom na rozvojové programy, akými je napríklad výstavba parku Eurovalley, v ktorom vznikne približne 5 000 pracovných miest.
Posilnenie bezpeènosti v meste je aj jednou z priorít, ktoré v rámci záväzného dokumentu schválilo malacké mestské zastupite¾stvo na svojom zasadnutí na roky 2007 až 2010. Mesto už v súvislosti s posilnením bezpeènosti rozširuje organizaènú štruktúru mestskej polície, jej pracovníkov bude motivova aj zavedením pohyblivých zložiek mzdového ohodnotenia. Malacky pripravujú aj nové formy spolupráce polície so základnými školami. Od nového školského roka by mala zaèa fungova krúžková èinnos založená na spolupráci mestskej polície s miestnou
Prioritou mesta je dotáciami z rozpoètu zabezpeèi aj posilnenie mestskej hromadnej dopravy. Pod¾a primátora v týchto dòoch vyhodnocujú poznatky o nieko¾kých formách dotovania MHD. Práve na ich základe mesto vytvorí vlastný model posilnenia dopravy. Ïalšou z priorít mesta je ukonèenie revitalizácie Záhoráckej ulice a ulice J. Kostku. V súèasnosti sa pripravuje projekt, pod¾a ktorého chcú Malacky rekonštruova centrálnu èas mesta, financie chcú žiada v prvom rade od Európskej únie.
Zdroj: mesto.sk