Gajary

Významní gajarania: Milan Markoviè

• April 18th, 2007

Uèite¾, novinár, publicista, herec, hudobný skladate¾, talkmaster, scenárista, humorista a satirik Milan Markoviè sa narodil sa v r. 1943, je ženatý (manželka Marta), má dve deti – dcéru Miroslavu (*1966) a syna Miroslava (*1971). Študoval na Pedagogickej fakulte UK v Trnave a Filozofickej fakulta UK v Bratislave. Bol uèite¾om na ZDŠ Gajary a ZDŠ Bratislava-Slovany (slovenský a ruský jazyk), redaktorom Uèite¾ských novín, redaktorom Ès. rozhlasu v Bratislave a èlenom Radošinského naivného divadla (herec, autor piesní ). Od roku 1986 je v slobodnom povolaní ako scenárista, herec, moderátor a kabaretiér.

Národopis: Krstenie

• April 16th, 2007

Po svadbe sa oèakával už iba prírastok do rodiny, èo bývalo takmer pravidelne do roka. Tehotné ženy si dávali ve¾ký pozor aby sa nezhlédli na maliny, na oheò alebo na zajíca. Keï sa diea narodilo mali zase obavu z ušknúca (urieknutia), na ktoré zva¾ovali všetky detské neduhy, alebo úmrtnos detí, ktorá bola zvyèajne 50 percent. Roboty sa im až do pôrodu ušlo dostatok, preto sa deti rodili slabé a neduživé, ktoré do roka zomierali. Z toho dôvodu diea èo najskôr pokrstili. Za kmotrov si volali zväèša deti svojich krstných rodièov, aby sa kmoterstvo nepretrhlo. Kmotra dávala do duchénky 1 zlatku. Z malého pohana sa krstom stal malý kresan, èo sa patriène slávilo. Kmotra nosila kútnici po 4 dni obedy. Prvý deò mäsovú polievku, varené mäso, varené sušené trnky a ako zákusok boží miuosci. K tomu patril i liter vína. Na druhý deò to boli šisky, na tretí priniesla babu a makovník a na štvrtý deò ve¾ký koláè. Žene sa po pôrode hovorilo kútnica. V izbe, kde bývala mala totiž v kúce poste¾ oddelenú po 6 týždòov puachtú. Pri pôrode i pri krste asistovala pôrodná baba, ktorá chodila diea do krstu i kúpa. Doprevádzala mladú matku aj na úvod. Ak kútnica zomrela pred úvodom, farár vykonal obrad v dome, alebo ju priniesli do kostola, kde ju požehnal ako živú.

Národopis: Pohreb

• April 15th, 2007

Pohrebné zvyky sú podobné na celom Záhorí. Kedysi ¾udia verili, že smr predchádzajú rozlièné znamenia. Napr. Keï kuvikal pri dome kuvik, niekomu z domu predpovedal skorú smr. Náhle zastavenie hodín je znamením, že niekto blízky v tej chvíli zomrel a pod. Kedysi zomierali ¾udia väèšinou doma za prítomnosti rodiny, ktorá sa pri ich lôžku modlila za ¾ahkú smr. Màtvemu zatlaèili oèi, umyli ho a obliekli. Do zopnutých rúk mu vložili ruženec, krížik alebo svätý obrázok a uložili ho na postuáni, pokia¾ stolár nezhotovil na mieru truhlu, do ktorej ho potom vložili. Deom dávali do truhly šesták, vraj na oferu. Zvykom bolo vklada do truhly i posvätné byliny. V izbe, kde bol màtvy vystretý, zastreli zrkadlo šatkou. Po celý èas sa pri òom modlila modlenica (obecná žobráèka). Veèer sa schádzala k modlitbe rodina a známi, èo sa robí i dnes. Keï màtveho vynášali pootvárali sa okná, aby jeho duša mohla ¾ahšie dom opusti. Rozlúèka zo zosnulým bola pred domom. Rakvu odniesli na cintorín na márach chlapi z rodiny, alebo susedia. Ak zomrel chlapec alebo dievèa, doprevádzali ho na jeho poslednej ceste družièky a družbovia v krojoch, ktorí niesli truhlu, za ktorou išiel symbolický ženích, alebo nevesta z vienkom. Dnes chodia dievèence v dlhých šatách, mládenci vy tmavých oblekoch. Po pohrebe bol kar, na ktorom pokraèovali modlidbami za màtveho. Ako pohostenie sa podávali koláèe z èajom.

Významní gajarania: Terézia Hurbanová-Kronerová

• April 15th, 2007

Terézia Hurbanová,, vyd. Kronerová (* 22. jún 1924, Gajary – † 15. jún 1999, Bratislava) bola slovenská hereèka. Matka hereèky Zuzany Kronerovej, manželka herca Jozefa Kronera.

V roku 1943 absolvovala štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. V rokoch 1943 – 1944 èlenka Slovenského ¾udového divadla v Nitre, 1945 – 1956 Armádneho divadla v Martine a od roku 1956 èlenka èinohry SND v Bratislave. Od konca 50. rokov 20. storoèia vytvorila rôznorodé úlohy aj v televízii.

Filmografia:
* 1963: Výhybka (Dudekova sestra)
* 1968: Stopy na Sitne (Kašková)
* 1973: Hriech Kataríny Padychovej (Drnaèka)
* 1973: Oèovské pastorále (baèova žena)
* 1974: Kto odchádza v daždi… (Èuvalová)
* 1976: Do posledného dychu (Kollárová)
* 1979: Choï a nelúè sa (Cáfiková)
* 1984: Na druhom brehu sloboda (Kalinová)
* 1989: Právo na minulos (Hasprungová)

zdroj: wikipedia.sk

Malacký okres požaduje okamžitý návrat polície do Malaciek

• April 15th, 2007

Primátor mesta Malacky Jozef Ondrejka spolu so starostami obcí Malackého okresu požaduje návrat Okresného riadite¾stva Policajného zboru spä do Malaciek. Spolu s ním by sa do mesta mal vráti súd aj prokuratúra. Všetky tieto zložky boli totiž pred dvoma rokmi v rámci racionalizaèných opatrení štátnej správy zrušené.

Napriek deklarovaniu zo strany rezortov, že obèania zásadným spôsobom nepocítia tieto zmeny, keïže príslušné zložky budú sídli v neïalekom Pezinku, respektíve Bratislave, je opak pravdou. Bezpeènostná situácia v meste i okrese Malacky sa stala neúnosnou, preto jednoznaène požadujeme návrat týchto zložiek, uviedol pre agentúru SITA Ondrejka. Pod¾a primátora je nevyhnutné vráti tieto základné prvky štátnej správy do mesta, aj vzh¾adom na rozvojové programy, akými je napríklad výstavba parku Eurovalley, v ktorom vznikne približne 5 000 pracovných miest.
Posilnenie bezpeènosti v meste je aj jednou z priorít, ktoré v rámci záväzného dokumentu schválilo malacké mestské zastupite¾stvo na svojom zasadnutí na roky 2007 až 2010. Mesto už v súvislosti s posilnením bezpeènosti rozširuje organizaènú štruktúru mestskej polície, jej pracovníkov bude motivova aj zavedením pohyblivých zložiek mzdového ohodnotenia. Malacky pripravujú aj nové formy spolupráce polície so základnými školami. Od nového školského roka by mala zaèa fungova krúžková èinnos založená na spolupráci mestskej polície s miestnou
Prioritou mesta je dotáciami z rozpoètu zabezpeèi aj posilnenie mestskej hromadnej dopravy. Pod¾a primátora v týchto dòoch vyhodnocujú poznatky o nieko¾kých formách dotovania MHD. Práve na ich základe mesto vytvorí vlastný model posilnenia dopravy. Ïalšou z priorít mesta je ukonèenie revitalizácie Záhoráckej ulice a ulice J. Kostku. V súèasnosti sa pripravuje projekt, pod¾a ktorého chcú Malacky rekonštruova centrálnu èas mesta, financie chcú žiada v prvom rade od Európskej únie.

Zdroj: mesto.sk

• Previous Entries
• Next Page »