Gajary » archive for April, 2007

V√Ĺznamn√≠ gajarania: Milan Markovi√®

  • April 18th, 2007

U√®ite¬ĺ, novin√°r, publicista, herec, hudobn√Ĺ skladate¬ĺ, talkmaster, scen√°rista, humorista a satirik Milan Markovi√® sa narodil sa v r. 1943, je Ňĺenat√Ĺ (manŇĺelka Marta), m√° dve deti ‚Äď dc√©ru Miroslavu (*1966) a syna Miroslava (*1971). ҆tudoval na Pedagogickej fakulte UK v Trnave a Filozofickej fakulta UK v Bratislave. Bol u√®ite¬ĺom na ZD҆ Gajary a ZD҆ Bratislava-Slovany (slovensk√Ĺ a rusk√Ĺ jazyk), redaktorom U√®ite¬ĺsk√Ĺch nov√≠n, redaktorom √ąs. rozhlasu v Bratislave a √®lenom RadoŇ°insk√©ho naivn√©ho divadla (herec, autor piesn√≠ ). Od roku 1986 je v slobodnom povolan√≠ ako scen√°rista, herec, moder√°tor a kabareti√©r.

N√°rodopis: Krstenie

  • April 16th, 2007

Po svadbe sa o√®ak√°val uŇĺ iba pr√≠rastok do rodiny, √®o b√Ĺvalo takmer pravidelne do roka. Tehotn√© Ňĺeny si d√°vali ve¬ĺk√Ĺ pozor aby sa nezhl√©dli na maliny, na ohe√≤ alebo na zaj√≠ca. Ke√Į sa die¬Ěa narodilo mali zase obavu z uŇ°kn√ļca (urieknutia), na ktor√© zva¬ĺovali vŇ°etky detsk√© neduhy, alebo √ļmrtnos¬Ě det√≠, ktor√° bola zvy√®ajne 50 percent. Roboty sa im aŇĺ do p√īrodu uŇ°lo dostatok, preto sa deti rodili slab√© a neduŇĺiv√©, ktor√© do roka zomierali. Z toho d√īvodu die¬Ěa √®o najsk√īr pokrstili. Za kmotrov si volali zv√§√®Ň°a deti svojich krstn√Ĺch rodi√®ov, aby sa kmoterstvo nepretrhlo. Kmotra d√°vala do duch√©nky 1 zlatku. Z mal√©ho pohana sa krstom stal mal√Ĺ kres¬Ěan, √®o sa patri√®ne sl√°vilo. Kmotra nosila k√ļtnici po 4 dni obedy. Prv√Ĺ de√≤ m√§sov√ļ polievku, varen√© m√§so, varen√© suŇ°en√© trnky a ako z√°kusok boŇĺ√≠ miuosci. K tomu patril i liter v√≠na. Na druh√Ĺ de√≤ to boli Ň°isky, na tret√≠ priniesla babu a makovn√≠k a na Ň°tvrt√Ĺ de√≤ ve¬ĺk√Ĺ kol√°√®. ŇĹene sa po p√īrode hovorilo k√ļtnica. V izbe, kde b√Ĺvala mala totiŇĺ v k√ļce poste¬ĺ oddelen√ļ po 6 t√ĹŇĺd√≤ov puacht√ļ. Pri p√īrode i pri krste asistovala p√īrodn√° baba, ktor√° chodila die¬Ěa do krstu i k√ļpa¬Ě. Doprev√°dzala mlad√ļ matku aj na √ļvod. Ak k√ļtnica zomrela pred √ļvodom, far√°r vykonal obrad v dome, alebo ju priniesli do kostola, kde ju poŇĺehnal ako Ňĺiv√ļ.

N√°rodopis: Pohreb

  • April 15th, 2007

Pohrebn√© zvyky s√ļ podobn√© na celom Z√°hor√≠. Kedysi ¬ĺudia verili, Ňĺe smr¬Ě predch√°dzaj√ļ rozli√®n√© znamenia. Napr. Ke√Į kuvikal pri dome kuvik, niekomu z domu predpovedal skor√ļ smr¬Ě. N√°hle zastavenie hod√≠n je znamen√≠m, Ňĺe niekto bl√≠zky v tej chv√≠li zomrel a pod. Kedysi zomierali ¬ĺudia v√§√®Ň°inou doma za pr√≠tomnosti rodiny, ktor√° sa pri ich l√īŇĺku modlila za ¬ĺahk√ļ smr¬Ě. M√†tvemu zatla√®ili o√®i, umyli ho a obliekli. Do zopnut√Ĺch r√ļk mu vloŇĺili ruŇĺenec, kr√≠Ňĺik alebo sv√§t√Ĺ obr√°zok a uloŇĺili ho na postu√°ni, pokia¬ĺ stol√°r nezhotovil na mieru truhlu, do ktorej ho potom vloŇĺili. De¬Ěom d√°vali do truhly Ň°est√°k, vraj na oferu. Zvykom bolo vklada¬Ě do truhly i posv√§tn√© byliny. V izbe, kde bol m√†tvy vystret√Ĺ, zastreli zrkadlo Ň°atkou. Po cel√Ĺ √®as sa pri √≤om modlila modlenica (obecn√° Ňĺobr√°√®ka). Ve√®er sa sch√°dzala k modlitbe rodina a zn√°mi, √®o sa rob√≠ i dnes. Ke√Į m√†tveho vyn√°Ň°ali pootv√°rali sa okn√°, aby jeho duŇ°a mohla ¬ĺahŇ°ie dom opusti¬Ě. Rozl√ļ√®ka zo zosnul√Ĺm bola pred domom. Rakvu odniesli na cintor√≠n na m√°rach chlapi z rodiny, alebo susedia. Ak zomrel chlapec alebo diev√®a, doprev√°dzali ho na jeho poslednej ceste druŇĺi√®ky a druŇĺbovia v krojoch, ktor√≠ niesli truhlu, za ktorou iŇ°iel symbolick√Ĺ Ňĺen√≠ch, alebo nevesta z vienkom. Dnes chodia diev√®ence v dlh√Ĺch Ň°at√°ch, ml√°denci vy tmav√Ĺch oblekoch. Po pohrebe bol kar, na ktorom pokra√®ovali modlidbami za m√†tveho. Ako pohostenie sa pod√°vali kol√°√®e z √®ajom.

V√Ĺznamn√≠ gajarania: Ter√©zia Hurbanov√°-Kronerov√°

  • April 15th, 2007

Ter√©zia Hurbanov√°,, vyd. Kronerov√° (* 22. j√ļn 1924, Gajary ‚Äď ‚Ä† 15. j√ļn 1999, Bratislava) bola slovensk√° here√®ka. Matka here√®ky Zuzany Kronerovej, manŇĺelka herca Jozefa Kronera.

V roku 1943 absolvovala Ň°t√ļdium herectva na ҆t√°tnom konzervat√≥riu v Bratislave. V rokoch 1943 – 1944 √®lenka Slovensk√©ho ¬ĺudov√©ho divadla v Nitre, 1945 – 1956 Arm√°dneho divadla v Martine a od roku 1956 √®lenka √®inohry SND v Bratislave. Od konca 50. rokov 20. storo√®ia vytvorila r√īznorod√© √ļlohy aj v telev√≠zii.

Filmografia:
* 1963: V√Ĺhybka (Dudekova sestra)
* 1968: Stopy na Sitne (KaŇ°kov√°)
* 1973: Hriech Kataríny Padychovej (Drnaèka)
* 1973: O√®ovsk√© pastor√°le (ba√®ova Ňĺena)
* 1974: Kto odch√°dza v daŇĺdi… (√ąuvalov√°)
* 1976: Do posledného dychu (Kollárová)
* 1979: Cho√Į a nel√ļ√® sa (C√°fikov√°)
* 1984: Na druhom brehu sloboda (Kalinov√°)
* 1989: Pr√°vo na minulos¬Ě (Hasprungov√°)

zdroj: wikipedia.sk

Malack√Ĺ okres poŇĺaduje okamŇĺit√Ĺ n√°vrat pol√≠cie do Malaciek

  • April 15th, 2007

Prim√°tor mesta Malacky Jozef Ondrejka spolu so starostami obc√≠ Malack√©ho okresu poŇĺaduje n√°vrat Okresn√©ho riadite¬ĺstva Policajn√©ho zboru sp√§¬Ě do Malaciek. Spolu s n√≠m by sa do mesta mal vr√°ti¬Ě s√ļd aj prokurat√ļra. VŇ°etky tieto zloŇĺky boli totiŇĺ pred dvoma rokmi v r√°mci racionaliza√®n√Ĺch opatren√≠ Ň°t√°tnej spr√°vy zruŇ°en√©.

Napriek deklarovaniu zo strany rezortov, Ňĺe ob√®ania z√°sadn√Ĺm sp√īsobom nepoc√≠tia tieto zmeny, ke√ĮŇĺe pr√≠sluŇ°n√© zloŇĺky bud√ļ s√≠dli¬Ě v ne√Įalekom Pezinku, respekt√≠ve Bratislave, je opak pravdou. Bezpe√®nostn√° situ√°cia v meste i okrese Malacky sa stala ne√ļnosnou, preto jednozna√®ne poŇĺadujeme n√°vrat t√Ĺchto zloŇĺiek, uviedol pre agent√ļru SITA Ondrejka. Pod¬ĺa prim√°tora je nevyhnutn√© vr√°ti¬Ě tieto z√°kladn√© prvky Ň°t√°tnej spr√°vy do mesta, aj vzh¬ĺadom na rozvojov√© programy, ak√Ĺmi je napr√≠klad v√Ĺstavba parku Eurovalley, v ktorom vznikne pribliŇĺne 5 000 pracovn√Ĺch miest.
Posilnenie bezpe√®nosti v meste je aj jednou z prior√≠t, ktor√© v r√°mci z√°v√§zn√©ho dokumentu schv√°lilo malack√© mestsk√© zastupite¬ĺstvo na svojom zasadnut√≠ na roky 2007 aŇĺ 2010. Mesto uŇĺ v s√ļvislosti s posilnen√≠m bezpe√®nosti rozŇ°iruje organiza√®n√ļ Ň°trukt√ļru mestskej pol√≠cie, jej pracovn√≠kov bude motivova¬Ě aj zaveden√≠m pohybliv√Ĺch zloŇĺiek mzdov√©ho ohodnotenia. Malacky pripravuj√ļ aj nov√© formy spolupr√°ce pol√≠cie so z√°kladn√Ĺmi Ň°kolami. Od nov√©ho Ň°kolsk√©ho roka by mala za√®a¬Ě fungova¬Ě kr√ļŇĺkov√° √®innos¬Ě zaloŇĺen√° na spolupr√°ci mestskej pol√≠cie s miestnou
Prioritou mesta je dot√°ciami z rozpo√®tu zabezpe√®i¬Ě aj posilnenie mestskej hromadnej dopravy. Pod¬ĺa prim√°tora v t√Ĺchto d√≤och vyhodnocuj√ļ poznatky o nieko¬ĺk√Ĺch form√°ch dotovania MHD. Pr√°ve na ich z√°klade mesto vytvor√≠ vlastn√Ĺ model posilnenia dopravy. √ŹalŇ°ou z prior√≠t mesta je ukon√®enie revitaliz√°cie Z√°hor√°ckej ulice a ulice J. Kostku. V s√ļ√®asnosti sa pripravuje projekt, pod¬ĺa ktor√©ho chc√ļ Malacky rekonŇ°truova¬Ě centr√°lnu √®as¬Ě mesta, financie chc√ļ Ňĺiada¬Ě v prvom rade od Eur√≥pskej √ļnie.

Zdroj: mesto.sk