Gajary » archive for April, 2007

N√°rodopis: Hody

  • April 14th, 2007

Nielen rodinn√© udalosti, ale i sviatky mali svoje zvyklosti. Ch√Ĺr o gajarsk√Ĺch hodoch sa niesol Ň°iroko-√Įaleko. Odbavovali sa 20. augusta, v de√≤ Zvestovania Pane M√°rii, ktorej je chr√°m zasv√§ten√Ĺ. Dnes, ke√Į v√§√®Ň°ina ¬ĺud√≠ doch√°dza do zamestnania, sa sv√§tia najbliŇĺŇ°iu nede¬ĺu. Hody niesu z√°leŇĺitos¬Ěou len miestnych ob√®anov. PretoŇĺe Gajarania s√ļ roztraten√Ĺ po celom svete snaŇĺia sa aspo√≤ tento de√≤ preŇĺi¬Ě vo svojom rodnom hniezde v kruhu svojich bl√≠zkych, pr√≠buzn√Ĺch a zn√°mych. Hostia vŇ°ak prich√°dzaj√ļ i z bl√≠zkeho okolia ‚Äď najm√§ ml√°deŇĺ, ktor√° sa teŇ°√≠ na tancova√®ku. Niekedy sa to nezaob√≠de bez pot√Ĺ√®ky. Najv√§√®Ň°iu rados¬Ě vŇ°ak preŇĺ√≠vaj√ļ deti. Koloto√®e sa to√®ia cel√Ĺ de√≤, hudba sa rozlieha po dedine a nech√Ĺbaj√ļ ani kr√°mky s rozli√®n√Ĺmi l√°kadlami, kde utr√°caj√ļ svoje naŇ°etren√© peniaze. Na hody sa vŇ°ak treba pripravi¬Ě, aby bolo hos¬Ěom √®o pon√ļknu¬Ě zajes¬Ě a vypi¬Ě. Mnoh√© gazdinky vypekaj√ļ z√°kusky a kol√°√®e po cel√Ĺ t√ĹŇĺde√≤, zamestnan√© Ňĺeny ich uŇĺ dnes kupuj√ļ v cukr√°rni. Kedysi trvali hody v Gajaroch tri dni, pr√Ĺ de√≤ sa dom√°ci venovali hos¬Ěom, aby sa dobre c√≠tili. Na druh√Ĺ de√≤ vŇ°ak hody patrili im. Na tret√≠ boli uŇĺ len hodky.

Národopis: Obytné domy

  • April 13th, 2007

Pr√≠√®n√≠ domy maj√ļ do ulice viac izieb. Najzauj√≠mavejŇ°ie s√ļ ve¬ĺk√© roz¬ĺahl√© sedliacke domy. Z g√°nku (chodby uprostred domu) sa vch√°dza obojstranne do predn√Ĺch i zadn√Ĺch izieb a do kuchyne. Vpredu vy√ļs¬Ěuje g√°nek na ulicu vzadu do dvora. Domy s√ļ oby√®ajne stavan√© do L. Do ulice s√ļ ob√Ĺvacie izby, za nimi kuchy√≤a. V dlhŇ°ej √®asti do dvora s√ļ komory, maŇ°tale, k√īlne, √ļdiare√≤ a chlievy. Na konci bol okou pre voz. Vo dvore maj√ļ Gajarania skoro v kaŇĺdom dome letn√ļ kuchynku, ktor√° je akousi Ň°pecialitou. P√īvodne v nej varili pre dom√°ce zvierat√°. Sedliacky dom uzatv√°ra vpredu Ň°irok√° br√°na, ktorou sa vch√°dzalo do dvora zo z√°prahom. Napojen√° na susedn√Ĺ dom vytv√°ra uzavret√Ĺ celok. Napokon bolo ve¬ĺa mal√Ĺch dom√®ekov ‚Äď chal√ļpok, ktor√© mali do ulice jednu izbu, za √≤ou mal√ļ kuchynku, komoru, vo dvore maŇ°ta¬ĺku pre kozu, kur√≠n √®i chlievik pre oŇ°√≠pan√ļ, pr√≠padne i kr√°lik√°re√≤. Milovn√≠ci holubov mali vo dvoroch holubn√≠ky na vysok√Ĺch st√•poch. H√ļru ‚Äď povalu nad obytn√Ĺmi miestnos¬Ěami, komorami i maŇ°ta¬ĺami pouŇĺ√≠vali na usklad√≤ovanie nepotrebn√Ĺch vec√≠. Vydl√°Ňĺden√© tehlami sl√ļŇĺili i na usklad√≤ovanie obilia, ktor√© sa vo¬ĺne sypan√© dobre pres√ļŇ°alo. V bohat√Ĺch domoch bola i jedna z izieb ako par√°dn√≠ izba, do ktorej vodili vz√°cne n√°vŇ°tevy hlavne na hody. V niektor√Ĺch domoch mali pre rodi√®ov v√Ĺminku. Bola to izbi√®ka s kuchynkou a komorou. Pri odovzd√°van√≠ majetku de¬Ěom s totiŇĺ gazda vym√≠nil, Ňĺe bude ma¬Ě vlastn√© obydlie a starostlivos¬Ě, zo strany dedi√®a, ktor√©mu odovzd√°val cel√Ĺ majetok. Po smrti rodi√®ov prenaj√≠mali izbi√®ky hoferom, t.j. n√°jomn√≠kom. Kedysi to bolo poddan√Ĺ bez p√īdy, nesk√īr chudobn√Ĺ ¬ĺudia. Zem ‚Äď poduaha b√Ĺvala ozaj zemou. Uroben√° z ud√ļsanej Ňĺltnej hliny mieŇ°anej s plevami sa musela √®asto vymaz√°va¬Ě. EŇ°te v roku 1932 ju malo asi 30 percent domov. Nesk√īr sa podlahy dl√°Ňĺdili tehlami, ktor√© sa pos√Ĺpali na nede¬ĺu pieskom. Po nich priŇ°li na rad drevn√© dl√°Ňĺky, ktor√© sa dnes nahr√°dzaj√ļ parketami √®i r√īznymi podlahov√Ĺmi krytinami. Stropy sa robili dreven√© ‚Äď doŇ°ten√© uloŇĺen√© na siln√Ĺch tr√°moch ‚Äď hrad√°ch. B√Ĺvali pekne vyrez√°van√© s letopo√®tom a inici√°lkami gazdu, ktor√Ĺ dom postavil. Na tr√°my sa veŇ°ali tanieriky, dŇĺb√°nky a obr√°zky. Priestor medzi tr√°mami a stropom sl√ļŇĺil na uskladnenie kn√≠h, √®asopisov, kalend√°rov a pod. V jed√°lenskej miestnosti bola zvy√®ajne pekne vyrez√°van√°, ma¬ĺovan√°, rohov√° lavica, pred ktorou bol podobne zhotoven√Ĺ st√īl. Na sten√°ch viseli obr√°zky sv√§t√Ĺch, medzi oknami kr√≠Ňĺ, na boku zrkadlo a v jednom k√ļte rohov√° skrinka, ktorej sa hovorilo kasli√®ka, do ktorej ukladali p√≠sacie potreby, doklady, peniaze a modlitebn√© kniŇĺky. V izbe, kde sa sp√°valo, bola v√§√®Ň°ia poste¬ĺ pre manŇĺelov, postele pre rodi√®ov i deti, truhlice na sviato√®n√© Ň°atstvo (kroj). B√Ĺvali pekne ma¬ĺovan√©. Nech√Ĺbala ani Ň°ubl√°tkov√° truhlica, t.j. truhla z ve¬ĺk√Ĺmi z√°suvkami na pr√°dlo, ru√®n√≠ky, vlniaky a drobn√© √®asti odevu. Pr√≠padne do nej zamykali peniaze, cennejŇ°ie veci, d√īleŇĺit√© doklady. Skrine dneŇ°n√©ho typu priŇ°li do m√≥dy nesk√īr, pretoŇĺe nezodpovedali vtedajŇ°√≠m potreb√°m. Nad poste¬ĺami m√°vali v niektor√Ĺch domoch byduo (bydlo). Bola to dlh√° h√ļla na odkladanie denn√©ho Ň°atstva, koŇĺuchov, √®iŇĺiem, per√≠n a podobne. Postele zastlan√© perinami b√Ĺvali prikryt√© vyŇ°√≠van√Ĺmi prikr√Ĺvkami, ktor√© si nevesty prin√°Ň°ali do v√Ĺbavy. Na vykurovanie miestnosti sl√ļŇĺila v k√ļte stojaca kach¬ĺov√° pec, na ktorej oby√®ajne sp√°vali deti. Za domami sa rozprestierali humn√° zo stodolami. Pod¬ĺa star√Ĺch cis√°rskych predpisov sa mohli stodoly k√īli poŇĺiarom stava¬Ě iba mimo obytn√Ĺch √®ast√≠. St√°li v radoch za humnami. Na ich v√Ĺstavbe prevl√°dalo drevo.

N√°rodopis: Jedl√°

  • April 12th, 2007

Hovori¬Ě o tom, √®o sa v Gajaroch jed√°va dnes, nieje aktu√°lne ani potrebn√©. Kedysi mala kaŇĺd√° obec, alebo ur√®it√Ĺ kraj, svoje Ň°peci√°lne jedl√°. B√Ĺvali to jedl√° skromn√©, s√Ĺte ale zdrav√©. Zachoval sa opis len niektor√Ĺch z nich. Ra√≤ajky (s√≤√≠da√≤√≠) pozost√°vali zo zasmaŇĺenej polievky, alebo varen√©ho mlieka z chlebom. Na desiatu sa jed√°val chlieb zo star√Ĺm syrom, √®o sa niekedy zap√≠jalo borovi√®kou. V nede¬ĺu na obed sa varila polievka z √ļden√©ho m√§sa, ktor√© sa jedlo zo zemiakovou om√°√®kou. Vo vŇ°edn√Ĺ de√≤ to b√Ĺvala polievka z fazule, hrachu, Ň°oŇ°ovice, polievka zeleninov√°, zemiakov√°, zel√© (kapusta), makov√© sl√≠Ňĺe, alebo Ň°kubance zo zemiakov√©ho cesta, sl√≠Ňĺi√®ky na krupici, jahlov√° kaŇ°a s oŇ°kvarkami, krupi√®n√° kaŇ°a, knedle z om√°√®kou a pod. Ob¬ĺ√ļben√© boli pirohy plnen√© slivkov√Ĺm lekv√°rom a posypan√© makom. √ąasto s k polievke pod√°valo iba pe√®ivo. Piekli sa taŇ°ky zo zemiakov√©ho cesta posypan√© krupicou, ktor√© boli ve¬ĺmi chutn√©, lekv√°rov√© os√ļchy, ktor√© vymizli z pecami, douky pe√®en√© na platni posypan√© makom, oŇ°kvarkov√© pag√°√®e a pod. Sviato√®n√© pe√®ivo boli kugle (b√°bovky), na Vianoce pletenky ‚Äď cauty. Na faŇ°iangy sa praŇĺili Ň°iŇ°ky. Sva√®ina bola skromn√°. Naj√®astejŇ°ie to bol krajec chleba potret√Ĺ brav√®ovou mas¬Ěou (masn√Ĺ chl√©b). Ve√®erali sa zvyŇ°ky od obeda, ale naj√®astejŇ°ie zemiaky alebo zemiakov√° kaŇ°a posypan√° oŇ°kv√°rkami, alebo upraŇĺenou cibu¬ĺkou, k √®omu sa pop√≠jalo √®erstvo nadojen√© mlieko. Chlieb sa piekol z chlebovej m√ļky (raŇĺnej) na cel√Ĺ t√ĹŇĺde√≤. Piekli ho doma vo vlastn√Ĺch peciach alebo u pek√°ra. D√īleŇĺitou zloŇĺkou dedinskej potravy bolo brav√®ov√© m√§so z oŇ°√≠pan√Ĺch, ktor√© si samy dochovali. Okrem itrni√®ek (jaternice) a preŇ°burstu (tla√®enky) na r√Ĺchly konzum museli m√§so zakonzervova¬Ě, tak aby vydrŇĺalo √®o najdlhŇ°ie. Konzervovali ho √ļden√≠m. Dlho ho mo√®ili v r√īsole a √ļdili v kom√≠noch, ktor√© mali na tieto √ļ√®eli postaven√©. Pe√®√©nky a oŇ°kv√°rky zalievali do masti a ukladali do studenej komory, kde usklad√≤ovali i s√°duo v dreven√Ĺch geletk√°ch. PretoŇĺe Gajarania sa √®asto zdrŇĺiavali v Rak√ļsku, ovplyvnilo to √®asom i sp√īsob ich stravovania. M√§so ktor√© predt√Ĺm √®astejŇ°ie varili za√®ali vypr√°Ňĺa¬Ě (viedensk√Ĺ reze√≤ ‚Äď Ň°nicla), za√®ali pi¬Ě na ra√≤ajky k√°vu, alebo √®aj a v ich jed√°lni√®ku pribudla ryŇĺa, biele pe√®ivo, z√°kusky (pocheraje) a pod. I pop√≠janie zmenilo svoj charakter. Miesto starod√°vnej borovi√®ky konzumuje sa dnes mnoŇĺstvo rozli√®n√Ĺch liehov√Ĺch n√°pojov, naj√®astejŇ°ie vŇ°ak vodka, alebo ko√≤ak, v√≠no a v lete ve¬ĺk√© mnoŇĺstvo piva. Kedysi sa pivo varilo i v Gajaroch (Ň°tvr¬Ě Pivov√°r).

DSL pripojenie v Gajaroch?

  • April 12th, 2007

V Gajarsk√Ĺch novin√°ch sa objavila nasledovn√° v√Ĺzva:

ŇĹiadame z√°ujemcov o pripojenie na internet prostredn√≠ctvom T-Com DSL, aby svoj z√°ujem nahl√°sili p√≠somne na Obecn√Ĺ √ļrad Gajary do 15.04.2007, z d√īvodu podmienky minim√°lneho limitu napojenia na internet

N√°rodopis: Svadba

  • April 11th, 2007

Najd√īleŇĺitejŇ°ou udalos¬Ěou v rodine bola svadba. Mala svoje pravidl√°, ktor√© sa museli zachov√°va¬Ě. TeŇ°ili sa na √≤u star√≠ aj mlad√≠, dokonca aj t√≠ ktor√≠ sa jej nez√ļ√®astnili. Vstup do stavu manŇĺelsk√©ho za√®√≠nal n√°muvami a prop√≠jan√≠m. Ke√Į uŇĺ bola ruka v ruk√°ve, vybral sa Ňĺen√≠ch z rodi√®mi k rodi√®om svojej vyvolenej na n√°muvy, aby sa dohodli na jej vene a d√°tume svadby. Ke√Į sa nedohodli, hoci sa mlad√≠ mali radi, nebolo zo svadby ni√®. Mnoho manŇĺelstiev sa uzatv√°ralo z rozumu. Mlad√≠ sedliak h¬ĺadal Ňĺenu nielen pracovit√ļ, ale bol r√°d ke√Į i nie√®o vyŇĺenil. Ve¬ĺakr√°t sta√®ilo k sob√°Ň°u, ke√Į mali v susedstve role, ktor√© mohli sp√°ja¬Ě. V dedine boli i Ňĺeny, ktor√© chodili mlad√© p√°ry nam√ļvat. V dome ml√°denca vychva¬ĺovali dobr√© vlastnosti diev√®a¬Ěa, v dome diev√®a¬Ěa potom prednosti chlapca. NezaobiŇ°lo sa to bez pohostenia. Ak sa n√°muvy podarili bola i dobr√° odmena. Ke√Į uŇĺ bol de√≤ svadby ur√®en√Ĺ, iŇ°li mlad√≠ na faru o ohu√°Ň°ky. Po zaplaten√≠ taxe ich p√°n far√°r po tri nedele zhodil z kancla, t.j. ohl√°sil ich √ļmysel vst√ļpi¬Ě do stavu manŇĺelsk√©ho. Vyzval veriacich keby vedeli o nejake z√°konitej prek√°Ňĺke, pre ktor√ļ sa manŇĺelstvo nem√īŇĺe uzatvori¬Ě, aby ju ohl√°sili na farskom √ļrade. Medzit√Ĺm sa konali pr√≠pravy na svadbu. ŇĹen√≠ch si vybral dvoch druŇĺbov ‚Äď starŇ°ieho za svoju rodinu, mladŇ°ieho za nevestin√ļ. Po tretej ohl√°Ň°ke Ňĺen√≠ch so starŇ°√≠m druŇĺbom poz√Ĺvali svadobn√≠kov. Poz√Ĺvalo sa ve√®er zab√ļchan√≠m na okno a vyrieknut√≠m poz√Ĺvacej formulky. Poz√Ĺvali svadobn√≠kov z oboch str√°n. Druh√Ĺ raz poz√Ĺvali uŇĺ len druŇĺbovia. Sob√°Ň° a svadobn√© veselenie b√Ĺvali naj√®astejŇ°ie v utorok. Svadba trvala 1-3 dni pod¬ĺa toho, ako si kto mohol dovaoli¬Ě. Tesne pred sob√°Ň°om poz√Ĺvali hos¬Ěov na svadbu tret√≠ raz, √®o bolo zvy√®ajne povinnos¬Ěou druŇĺi√®iek. Svadobn√≠ci zhromaŇĺden√≠ u Ňĺen√≠cha vybrali sa v sprievode hudby pre nevestu, kde ich √®akali zamknut√© dvere. StarŇ°√≠ druŇĺba sa musel obraca¬Ě, aby vtipne odpovedal na figliarsko ot√°zky. EŇ°te i po otvoren√≠ dver√≠ ho √®akala povinnos¬Ě vybra¬Ě pre Ňĺen√≠ch a t√ļ prav√ļ spomedzi mlad√Ĺch diev√®at i star√Ĺch Ňĺien, ktor√© mu predv√°dzali. Predviedli ju na Ňĺiados¬Ě Ňĺen√≠cha, po √®om nastala odobierka od rodi√®ov. Sn√ļbenci si pok¬ĺakli, poprosili rodi√®ov o odpustenie a poŇĺehnanie do bud√ļceho Ňĺivota. ŇĹen√≠ch po√Įakoval rodi√®om svojej vyvolenej za jej vychovanie, √®o sa neobiŇ°lo bez s√•z. V sprievode hudobn√≠kov sa vybral sprievod do kostola. DruŇĺbovia krep√®ili a juch√ļkali. Nech√Ĺbali ani miestny po¬ĺovn√≠ci, ktor√≠ sprievod doprev√°dzali stre¬ĺbou a zvedavci, ktor√Ĺ lemovali cestu, kadia¬ĺ sprievod prech√°dzal. Po sob√°Ň°i bola ofera, na ktor√ļ si nevesta vyp√Ĺtala peniaze od Ňĺen√≠cha, aby v rodine nosiua kasu ona, nie muŇĺ. Zo sob√°Ň°a odch√°dzali na faru na z√°pis. P√°n far√°r zap√≠sal novomanŇĺelov do sob√°Ň°nej matriky. V√Įaka t√Ĺmto z√°pisom m√īŇĺeme dnes sledova¬Ě sob√°Ň°e naŇ°ich gajarsk√Ĺch predkov po nieko¬ĺko storo√®√≠. Napokon po vyprevaden√≠ nevesty a jej hos¬Ěov odiŇ°iel Ňĺen√≠ch v sprievode svojich pozvan√Ĺch domov. KaŇĺd√Ĺ si hostil svojich hos¬Ěov s√°m. Darov nedost√°vali mladomanŇĺelia to¬ĺko ako dnes. Krsn√° maci darovala Ňĺen√≠chovi vyŇ°√≠van√ļ koŇ°e¬ĺu a lajbl, nevesta dostala od svojej krsnej pekn√Ĺ √®epiec. Odznakom nevesty a Ňĺen√≠ch b√Ĺval rozmajr√≠n. Ak bola svadba iba jeden de√≤, za√®ep√®ili nevestu hne√Į po obede v dome jej krsnej matere. V sprievode haŇ°kov (Ň°aŇ°kov, maŇ°k√°r) ju viedli k Ňĺen√≠chovi, ktor√≠ si ju musel k√ļpi¬Ě. Cena ktor√ļ za √≤u p√Ĺtali bola i nieko¬ĺko tis√≠c zlatiek, no nakoniec, ju predali za 1-5 zlatiek. Aby bolo pri tom veselŇ°ie vystr√°jali r√īzne Ňĺarty. Predaj d√īkladne zapili. Nevesta sa pobozkala z novou mamou, √®√≠m ju t√°to prijala do svojho domu. Pri hostine, ktor√° nasledovala, starŇ°√≠ druŇĺba vyberal pre novomanŇĺelov do vena pe√≤aŇĺn√© dary na tanier z rozmar√≠nom. Dnes vyber√° do v√≠nka oby√®ajne straŇ°ia druŇĺi√®ka. V mene nevesty a Ňĺen√≠cha popros√≠ svadobn√≠kov o pe√≤aŇĺn√Ĺ pr√≠spevok, ktor√Ĺ vysype neveste do kl√≠na. Kedysi navyberal druŇĺba p√°r zlatiek, dnes s√ļ svadobn√Ĺ hostia Ň°tedrejŇ°√≠. Pe√≤aŇĺn√© dary b√Ĺvaj√ļ vysok√©, √®o je pre mladomaŇĺelov na za√®iatok dobr√° pomoc. Kuch√°rky zase vyberali do Ňĺuf√°nka na pop√°leniny, ktor√© vraj ut√†Ňĺili pri chystan√≠ svadobnej hostiny. Chudobn√≠ chuapci lozili pod stolmi a p√Ĺtali od svadobn√≠kov kol√°√®e, √®o bolo tieŇĺ d√īvodom na Ňĺartovanie. Ve√®er d√°vali Ňĺen√≠ch s nevestou mu√°densk√©. L√ļ√®ili sa so svojimi kamar√°tmi a svojim slobodn√Ĺm Ňĺivotom. Tancovalo sa vo dvore, alebo pred domom na ulici. Ak bola svadba dva dni, √®ep√®enie nevesty, jej odovzd√°vanie a predaj Ňĺen√≠chovi sa konali aŇĺ v tento de√≤. R√°no chodili druŇĺbovia po svadob√®anoch, pozbierali u nich r√īzne predmety, ktor√© si museli pri licit√°cii vyk√ļpi¬Ě. V√Ĺkupn√© samozrejme prepili. Okrem toho priv√°Ňĺali na traga√®i starŇ°√≠ch ob√®anov, ktor√Ĺm sa uŇĺ na svadbu nechcelo √≠s¬Ě. Cestovn√© vŇ°ak nebolo lacn√©. Zast√°vka bola pri prvej kr√®me, kde sa museli poriadne udrie¬Ě po vrecku. AŇĺ teraz nastala u Ňĺen√≠cha ve¬ĺk√° hostina. Pod√°val sa pol√©fka, hovjaz√≠ maso, veprov√© maso ze zel√≠m, such√© pe√®enky a sal√°ty, om√°√®ky, medovn√≠kym syrovn√≠ky a p√°len√©. V nede¬ĺu po svadbe sa sch√°dzali eŇ°te hlavn√≠ svadob√®ania k pr√°telsk√©mu objedu. Po svadbe prev√°Ňĺali na voze nevestinu v√Ĺbavu, b√Ĺvala to spravidla ma¬ĺovan√° truhlica so Ň°atstvom a bieliz√≤ou, tieŇĺ poste¬ĺ s perinami, √®o sa dialo za pozornosti celej rodiny.

post navigation