Gajary » read post

História fary

  • September 26th, 2005

Ako na kaŇĺdej dedine √®i meste√®ku, za√®al sa Ňĺivot obce rozv√≠ja¬Ě od kostola a farnosti. Tam vznikla prv√° organiz√°cia, ktor√° pretrvala st√°ro√®ia a zachovala sa n√°m dnes. Gajarsk√° farnos¬Ě preŇ°la dlh√Ĺm v√Ĺvojom. Preto sa mus√≠me vr√°ti¬Ě √Įaleko nazad na za√®iatok minul√©ho tis√≠cro√®ia, ke√Į sa objavovali prv√© kostol√≠ky a prv√≠ far√°ri. Na trosk√°ch Ve¬ĺkej Moravy a jej cirkevnej hierarchie vznikol rannofeud√°lny Ň°t√°t Uhorsk√© kr√°¬ĺovstvo. Ma√Įari prevzali od naŇ°ich predkov kres¬Ěanstvo a ve¬ĺk√ļ √®as¬Ě ve¬ĺkomoravskej administrat√≠vy a √ļzemn√©ho √®lenenia.

O tom ako to bolo kedysi nem√°me presn√© inform√°cie, pretoŇĺe nem√°me Ňĺiadne p√≠somn√© podklady. Inform√°cie sa musia rekonŇ°truova¬Ě z r√īznych prame√≤ov. √östne podanie a z√°pisky v literat√ļre a vo vizita√®n√Ĺch z√°piskoch ud√°vaj√ļ, Ňĺe v Gajaroch bol kostol√≠k sv.Mikul√°Ň°a uŇĺ v dobe Ve¬ĺkomoravskej. V niektor√Ĺch prame√≤och sa dokonca uv√°dza, Ňĺe prv√Ĺ tu k√°zali bratia zo Sol√ļna. To s√ļ vŇ°ak ni√®√≠m nepodloŇĺen√© dohady a nevieme ani kedy asi toto √ļstne podanie vzniklo. Vieme iba, Ňĺe na mieste, kde dne stoj√≠ socha Najsv√§tejŇ°ej Trojice st√°l prastar√Ĺ kostol√≠k sv.Mikul√°Ň°a, ktor√Ĺ bol v roku 1879 asanovan√Ĺ. Okolo neho bol cintor√≠n, na ktorom pochov√°vali deti. V prame√≤och sa √Įalej uv√°dza (aj tento raz bez udania zdroja p√≠somn√©ho materi√°lu), Ňĺe v obdob√≠ kr√°¬ĺa sv.҆tefana v Gajaroch kostol vraj bol, ale farnos¬Ě eŇ°te nie. Pastor√°ciu obstar√°vali cestovn√≠ k√≤azi ‚Äď mision√°ri, ktor√Ĺ chodili po kraji, sob√°Ň°ili, krstili a vysluhovali sviatosti veriacim, ktor√≠ nemali moŇĺnos¬Ě navŇ°tevova¬Ě kostol v ktorom bol st√°ly k√≤az.

Prv√© podloŇĺen√© spr√°vy sa dozved√°me o Gajarskej farnosti aŇĺ z diela P√©terffyho, v ktorom sa nach√°dza s√ļpis f√°r, ako ho zaznamen√°vaj√ļ najstarŇ°ie ostrihomsk√© z√°znamy. Autor bol jezuitsk√Ĺm k√≤azom – historikom ktor√©ho arcibiskup ‚Äď kardin√°l P√°zm√°√≤ stojaci na √®ele Ostrihomskej arcidiec√©zy poveril aby zinventarizoval vŇ°etky dokumenty t√Ĺkaj√ļce sa tejto arcidiec√©zy, √®o i urobil a vydal ich tla√®ou. Mal k dispoz√≠cii najstarŇ°ie s√ļpisy f√°r, k√≤azov, vizita√®n√© z√°pisnice a podobne. Z√°znamy, ktor√© poch√°dzaj√ļ z roku 1379 uv√°dzaj√ļ faru v Gajaroch, ako i v Z√°horskej Bystrici, Dev√≠ne, vo Vysokej, L√°be a v Zohore. V inej literat√ļre od in√©ho autora sa zase uv√°dza, Ňĺe v roku 1320 boli Gajary kvitn√ļcou farnos¬Ěou ‚Äď odkia¬ĺ vŇ°ak √®erpal inform√°cie nieje nijako doloŇĺen√©. Po√®as luterskej reform√°cie bola gajarsk√° fara od roku 1560 opusten√° a farnos¬Ě pri√®lenen√° ku KostoliŇ°¬Ěu. Samostatnou farnos¬Ěou sa stali Gajary zase aŇĺ v roku 1608. Od tej doby je farnos¬Ě v Gajaroch dodnes.

Want your say?

XHTML: You can use these tags: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>