Gajary » read post

História fary

  • September 26th, 2005

Ako na každej dedine èi mesteèku, zaèal sa život obce rozvíja od kostola a farnosti. Tam vznikla prvá organizácia, ktorá pretrvala stároèia a zachovala sa nám dnes. Gajarská farnos prešla dlhým vývojom. Preto sa musíme vráti ïaleko nazad na zaèiatok minulého tisícroèia, keï sa objavovali prvé kostolíky a prví farári. Na troskách Ve¾kej Moravy a jej cirkevnej hierarchie vznikol rannofeudálny štát Uhorské krá¾ovstvo. Maïari prevzali od našich predkov kresanstvo a ve¾kú èas ve¾komoravskej administratívy a územného èlenenia.

O tom ako to bolo kedysi nemáme presné informácie, pretože nemáme žiadne písomné podklady. Informácie sa musia rekonštruova z rôznych prameòov. Ústne podanie a zápisky v literatúre a vo vizitaèných zápiskoch udávajú, že v Gajaroch bol kostolík sv.Mikuláša už v dobe Ve¾komoravskej. V niektorých prameòoch sa dokonca uvádza, že prvý tu kázali bratia zo Solúna. To sú však nièím nepodložené dohady a nevieme ani kedy asi toto ústne podanie vzniklo. Vieme iba, že na mieste, kde dne stojí socha Najsvätejšej Trojice stál prastarý kostolík sv.Mikuláša, ktorý bol v roku 1879 asanovaný. Okolo neho bol cintorín, na ktorom pochovávali deti. V prameòoch sa ïalej uvádza (aj tento raz bez udania zdroja písomného materiálu), že v období krá¾a sv.Štefana v Gajaroch kostol vraj bol, ale farnos ešte nie. Pastoráciu obstarávali cestovní kòazi – misionári, ktorý chodili po kraji, sobášili, krstili a vysluhovali sviatosti veriacim, ktorí nemali možnos navštevova kostol v ktorom bol stály kòaz.

Prvé podložené správy sa dozvedáme o Gajarskej farnosti až z diela Péterffyho, v ktorom sa nachádza súpis fár, ako ho zaznamenávajú najstaršie ostrihomské záznamy. Autor bol jezuitským kòazom – historikom ktorého arcibiskup – kardinál Pázmáò stojaci na èele Ostrihomskej arcidiecézy poveril aby zinventarizoval všetky dokumenty týkajúce sa tejto arcidiecézy, èo i urobil a vydal ich tlaèou. Mal k dispozícii najstaršie súpisy fár, kòazov, vizitaèné zápisnice a podobne. Záznamy, ktoré pochádzajú z roku 1379 uvádzajú faru v Gajaroch, ako i v Záhorskej Bystrici, Devíne, vo Vysokej, Lábe a v Zohore. V inej literatúre od iného autora sa zase uvádza, že v roku 1320 boli Gajary kvitnúcou farnosou – odkia¾ však èerpal informácie nieje nijako doložené. Poèas luterskej reformácie bola gajarská fara od roku 1560 opustená a farnos prièlenená ku Kostolišu. Samostatnou farnosou sa stali Gajary zase až v roku 1608. Od tej doby je farnos v Gajaroch dodnes.

Want your say?

XHTML: You can use these tags: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>