Gajary » read post

V√Ĺznamn√≠ gajarania: Dominik Skuteck√Ĺ (1849 – 1921)

  • October 9th, 2005

Mydl√°rstvo bolo kedysi v√Ĺnosn√Ĺm remeslom a dobrou Ňĺivnos¬Ěou. ŇĹivila sa n√≠m v Moravskom Sv. J√°ne aj rodina Skuteck√Ĺch, ktor√° sa za√®iatkom 19. storo√®ia pres¬Ěahovala do Gaj√°r. Tu sa im 14. febru√°ra 1849 narodil syn, ktor√©mu dali meno Dominik. Rodina bola po√®etn√°, ale stato√®n√° pr√°ca ich sta√®ila uŇĺivi¬Ě len do smrti otca rodiny. Dominik mali iba 4 roky ke√Į otec zomrel. Matka uŇĺ nesta√®ila udrŇĺa¬Ě v chode mydl√°re√≤, Ňĺivnos¬Ě i s domom predala a odiŇ°la do Viedne, kde sa Ňĺivila v chudobnej Ň°tvrti kraj√®√≠rstvom. Napriek tomu si deti vychovala a √®oskoro sa sam√© postavili na nohy. Mlad√Ĺ Dominik mal kr√°sne p√≠smo a vedel i pekne ma¬ĺova¬Ě. Preto ho √®asto navŇ°tevovali viedensk√© sl√ļŇĺky, sluhovia a vojaci, √®o nevedeli p√≠sa¬Ě, aby im nap√≠sal list pre ich mil√Ĺch. Dominik p√≠sal a prikreslil aj nejak√Ĺ obr√°zok. Zo zaroben√Ĺmi grajciarmi pom√°hal i mamke. Kreslil mal√© obr√°zky, ktor√© pred√°val, √®o mu umoŇĺnilo Ň°tudova¬Ě. U√®il sa dobre, vynikal ako kresliar. Profesor kreslenia mu poradil, aby sa dal na umeleck√© Ň°t√ļdium. Ako 15 ro√®n√Ĺ ml√°denec za√®al u viedensk√©ho soch√°ra Maixnera, ale ten ho vyuŇĺ√≠val na r√īzne dom√°ce pr√°ce, a preto od neho odiŇ°iel.

V√Įaka svojmu ve¬ĺk√©mu talentu a pomoci pr√≠buzn√Ĺch podarilo sa mu dosta¬Ě sa na viedensk√ļ Akad√©miu v√Ĺtvarn√©ho umenia. Za√®al v pr√≠pravke historickej ma¬ĺby u profesora Balaasa, Engherta a Wurzignera, ktor√≠ spoznali jeho ve¬ĺk√Ĺ talent. Prijali ho na riadne Ň°t√ļdium do Ň°peci√°lky historick√Ĺch malieb. Ako diplomovku nama¬ĺoval monument√°lnu kompoz√≠ciu ‚Äď Cis√°r Maximilian diktuje svoje pam√§ti. Dielo bolo tak pozoruhodn√©, Ňĺe akad√©mia mu udelila trojro√®n√© Ň°tipendium 400 zlat√Ĺch ro√®ne na pobyt v Ben√°tkach. V pr√≠prav√°ch na Ben√°tky mu n√°hle v roku 1867 zomiera jeho milovan√° matka. Dominik odch√°dza do Ben√°tok, kde na ben√°tskej akad√©mii √Įalej Ň°tuduje historick√© maliarstvo u profesora Pompea Malmettiho. Po√®as Ň°t√ļdia ne√ļnavne ma¬ĺoval, ale i pred√°val svoje diela, takŇĺe jeho obrazy z tohto obdobia visia, moŇĺno i nepoznan√©, v pal√°coch mnoh√Ĺch bohat√Ĺch vtedajŇ°ej doby. Ben√°tske Ň°t√ļdium mu dalo nesmierny impulz do Ňĺivota. Jeho paleta sa stala akoby fotografick√Ĺm apar√°tom hist√≥rie.

Z Ben√°tok cestoval po Taliansku, navŇ°tevoval gal√©rie, robil k√≥pie a spozn√°val kr√°su star√©ho maliarstva. Bol ve¬ĺmi Ň°etrn√Ĺ, lebo sa chcel √Įalej vzdel√°va¬Ě i na in√Ĺch vysok√Ĺch Ň°kol√°ch. V roku 1970 sa jeho Ň°tipendijn√Ĺ pobyt v Ben√°tkach skon√®il. Pln√Ĺ n√°deje odch√°dza do Mn√≠chova Ň°tudova¬Ě modern√© maliarstvo. Ve¬ĺmi sklaman√Ĺ sa vŇ°ak vr√°ti do Viedne ku svojim s√ļrodencom, kde pracoval do roku 1875. Opustil Ňĺ√°ner historick√Ĺch malieb a s √ļspechom sa venoval portr√©tom. Bolo vtedy m√≥dou d√°va¬Ě sa portr√©tova¬Ě u Skuteck√©ho, d√īsledkom √®oho bol vŇĺdy dobre hmotne zabezpe√®en√Ĺ. V tomto obdob√≠ navŇ°t√≠vil nieko¬ĺko kr√°t u Z√°horie, svoje rodn√© Gajary, kde za√®al ma¬ĺova¬Ě krajinky. V roku 1872 vznikol jeho ve¬ĺmi √ļspeŇ°n√Ĺ obraz ‚Äď Krajina pri Zohore, ktor√Ĺm sa mlad√Ĺ Skuteck√Ĺ presl√°vil i ako krajink√°r.

NaŇ°etren√Ĺch 600 zlat√Ĺch mu umoŇĺnilo cestu do Ben√°tok po druh√Ĺ kr√°t, kde sa uŇĺ ako zn√°my maliar v roku 1876 usadil. PretoŇĺe historick√© obrazy pomaly vyŇ°li z m√≥dy a nastala doba Ňĺ√°nrov√Ĺch obrazov a portr√©tov, Skuteck√Ĺ sa dal na t√ļto tvorbu. Bol vynikaj√ļcim maliarom, mal odpor√ļ√®ania bohat√©ho sveta, takŇĺe o odbyt svojich obrazov nemal n√ļdzu. Ve¬ĺmi dobre zar√°bal a √®oskoro si nadobudol sluŇ°n√Ĺ majetok. Po desiatich rokoch usilovnej pr√°ce a pobytu v Ben√°tkach, ke√Į sa c√≠til dostato√®ne finan√®ne zabezpe√®en√Ĺ, rozhodol sa oŇĺeni¬Ě. OdiŇ°iel na Slovensko a v Banskej Bystrici si naŇ°iel nevestu, s ktorou sa v Bratislave zosob√°Ň°il. Vtedy netuŇ°il, Ňĺe sa takto prip√ļta k rodn√©mu Slovensku. Pres√≠dlil do Banskej Bystrice, kde to ¬Ěahalo najm√§ jeho manŇĺelku a tu naŇ°iel dostatok s√≠l aby od l√≠nie za√®atej v Ben√°tkach a pokra√®uj√ļcej doma √®asom odst√ļpil. V roku1889 ma¬ĺuje svoj zn√°my rozmern√Ĺ obraz ‚Äď Trh v Banskej Bystrici, na ktorom je mimochodom aj jeho manŇĺelka. Vyh¬ĺad√°val n√°mety zo Ňĺivota det√≠ p√°nskych rod√≠n i d√īstojn√≠kov, ale pomaly a isto prech√°dzal do in√©ho Ňĺ√°nru. Za√®al ma¬ĺova¬Ě horehronsk√Ĺ ¬ĺud a robotn√≠cke prostredie v meden√Ĺch h√°mroch v diel√≤ach kotl√°rov, √®o bola t√©ma, u vtedajŇ°√≠ch maliarov ve¬ĺmi neobvykl√°. Tak vznikli pr√°ce ako Tavenie medi (1901), V medenom h√°mri (1907), Kotl√°r (1910), ¬ćaŇĺk√Ĺ z√°robok (1912) a dlh√Ĺ rad √ĮalŇ°√≠ch. Hutn√≠ci a v√Ĺrobcovia kotlov s√ļ zobrazovan√≠ jednoducho, ale pravdivo, √®o vtl√°√®a jeho obrazom pocit, ako by sa pozeraj√ļci ocitol priamo v t√Ĺchto diel√≤ach. O√®aroval ho i pestr√Ĺ a √®ul√Ĺ Ňĺivot na trhovisk√°ch Banskej Bystrice, lebo im venoval i √ĮalŇ°ie svoje pr√°ce ako Trhovky√≤a (1905), zeleninov√Ĺ trh v Banskej Bystrici (1907).

Z√ļ√®astnil sa na mnoh√Ĺch medzin√°rodn√Ĺch v√Ĺstav√°ch, kde vŇ°ade jeho pr√°ce vzbudzovali ve¬ĺk√ļ pozornos¬Ě. BohuŇĺia¬ĺ v√§√®Ň°ina jeho diel je za naŇ°imi hranicami. Bol to gajarsk√Ĺ rod√°k ktor√Ĺ azda najviac svoju rodn√ļ obec presl√°vil. Zomrel v roku 1921 v Banskej Bystrici a gajarania po √≤om pomenovali aj jednu z ul√≠c, kde sa nach√°dza jeho rodn√Ĺ dom.

Want your say?

XHTML: You can use these tags: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>