Gajary » read post

Pravek

  • November 28th, 2005

Územie Záhoria, hlavne jeho èas ležiaca pri rieke Morave, bolo osídlené už v dobe kam siahajú poèiatky osídlenia nášho územia. Najstaršie stopy môžeme nájs od obdobia stršej doby kamennej. Sú to nálezy z aurignackej epochy tejto doby. Na brehoch vysichajúceho mora bolo nekoneène ve¾ké množstvo piesku, ktorý vietor roznášal na už vyschnuté miesta do ïalekého okolia. kedže pieskok nebol zo zaèiatku fixovaný rastlinstvom, bol drobný a jemný, vietor ho navial na brehy rieky, ktoré tu pretekala (dnešná Morava). Vetrom unášaný piesok vytváral presypy – duny vysoké 1-2 metre. Ïalej od rieky vysoké až 8 metrov. Poèas tisícroèí keï sa zjavila na dunách prvé rastlinstvo vytvorilo sa na ich aj úrodná pôda. Duny vyènievali z nekoneèných bažín ako malé ostrovèeky, i v dobách najväèších záplav meter nad hladinou vody. Naším Prazáhorákom poskytli nielen ideálne miesto na osídlenie, ale i prirodzenú ochranu pred nepriate¾om, ktorý knim cez bažini nemohol nebadane preniknú. Pomoravie bolo dlhé stároèia bažinatou oblasou v ktorej si Morava tiekla ako chcela. Ako rieka svoje koryto stabilizovala vytvorili sa poèetné brody. A jeden z najfrekventovanejších práve v oblasti Gajár. Bolo ve¾mi tažké robi nejaké preskumi a vykopávky na takomto území. K systematickému h¾adanie vykopávok sa pristúpilo až v roku 1927 ked sa zaèala budova hrádza. Pre zeminu, ktorej potrebovali ve¾ké množstvá nechodili ïaleko. Zaèali rozkopáva duny ktoré sa pri Morave nachádzali a materiál zaèali vozi na hrádzu. Takto vydali duny svoje stároèia skrývané tajomstvá. Robotníci v nich nachádzali ve¾ké množstvo archeologického materiálu. Ukázalo sa, že táto oblas prekypovala èulým životom už nieko¾ko tisícroèí

Keï stavbyvedúci zahlásili nálezy vrchnostiam, odobral sa na mieto prác profesor dr. Ing. J. Eisner, ktorý ako prvý robil záchranné práce. Po òom prišiel dr. Ing. Štefan Janšák, ktorý duny zakreslil, zmapoval celú zónu a spísal nálezy. Všetky poznatky v roku 1930 publikoval. Obaja sa zhodli, že Gajarská lokalita poskytuje nálezy, ktoré môžeme datova až do neolitu, doby 4000 – 3000 rokov pred naším letopoètom. Duna, ktorej sa ludovo hovorilo Stolièka, vstúpila do dejín slovenského praveku. Ležala asi 250 m od brehu rieky, pri jednom z najlepších a najfrekventovanejších brodov. Bola asi 250-300 m dlhá a 250 m široká. Èo vydala po podrobnom prieskume, bolo nad všetko oèakávanie. Pod¾a materiálov ju môžeme považova za stále obývanú asi poèas 4 000 rokov. Našla sa v nej najstršia keramika z doby neolitickej, èiže mladšej doby kamennej.
Železné predmety z vykopávok na Posádke v Gajaroch
Ïalším obdobím osíd¾ovania gajarského chotára je eneolit, ktorý kladieme do rokov 3 000 – 1 900 pred n. Kr.. Z tejto doby sa našli v Gajaroch tri sídliská.

Doba bronzová je už podstatne bohatšia na nálezy. Stolièka vydala svedetstvo aj o tejto dobe. Našiel sa tam celý cintorín skrèencov. V tejto dobe pochovávali ¾udí v skrèenej polohe na boku. Pohrebisko nevydalo iba kostry, ale aj materiálne vybavenie pochovávaných. V tejto historickej epoche pridávali màtvim do hrobov aj dari. Poslednou fázou doby železnej je doba laténska nazývaná pod¾a náleziska vo Švajèiarsku. V Gajaroch na Stolièke sa z tejto doby našiel mlynský kameò – žarnov z tyrolského vápenca i sekierka, èo svedèí o usadlom ro¾níckom živote. Obyvatelia hrúd nielenže vede¾i obilie pestova, ale vedeli ho aj používa. Mleli z neho múku, èiže boli už pokroèilí ro¾níci. Túto vyspelú kultúru priniesli Gallovia – Kelti. V celom Pomoraví mali rozsiahle sídla. Laténskou fázou železnej doby sa u nás konèí pravek a zaèína nová kultúrna epocha ktorá sa nazýva starovek.

Want your say?

XHTML: You can use these tags: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>