Gajary

Pohromy obce: Ve¾ké suchá a epidémie dobytka

• November 28th, 2005

Starí kronikári spomínajú i obrovské suchá, následkom ktorých bola ve¾ká neúroda a nasledovali epidémie dobytka. Nesmierne sucho, ktoré býva snáï raz za 100 rokov prišlo v roku 1718. Hoci Gajary i okolie sú výdatne zavlažované riekou Moravou, sucho bolo tak ve¾ké, že vyschli všetky studne. Vyschli i moèiare, bariny, moravské ramená i potoky. Obyvate¾stvo pomoravia sa snažili dosta vodu rôznymi kanálmi z väèších riek do menších prítokov. Rieka Morava vyschla nato¾ko, že v Hodoníne mala šírku asi 1 meter. Aby si Moravci ušetrili vodu pre seba, nasypali hlinenú hrádzu, èím sa hladina rieky u nich zdvihla a oni ju mohli púša do svojich prítokov. Morava na dolnom toku vyschla úplne a Záhorie ostalo bez vody. Obyvatelia Gajár a okolia z nižšie položených dedín vyzbrojený lopatami, motykami a krompáèmi sa vybrali k Hodonínu a hlinenú hrádzu rozbúrali. Dostalo sa im aspoò trochu vody na napájanie a pre svoju potrebu. Sucho trvalo potom ešte i ïalej. Pasienky a lúky boli slnkom vypálené, ¾ud zbedaèený. Našastie v lete 1719 výdatne zapršalo a toky sa nasýtili vodou. Inak by bolo prišlo k ve¾kej katastrofe. Rok 1721 bol na dažde už taký bohatý, že po tri roky odpoèinutá zem, teraz výdatne dažïom zavlažená, dala takú ve¾kú úrodu, že nebolo na obilie kupcov.

Pre gajarských gazdov bol ve¾mi nešastný rok 1712. Vypukol mor dobytka. Tak ho síce nazýval kronikár, dnes vieme, že nešlo o klasický mor dobytka, ale snáï iba o antrax, èiže slezinovú sne. Podobná situácia sa opakovala v roku 1717, kedy vraj mreli i ¾udia i dobytok. Bol to rok ve¾kého sucha. Dobytok hynul vtedy, keï ho vyháòali na pašu. Tu ide už nesporne o antrax. Hynuli prežúvavce a kone. Uhynulo 867 kusov. Na akú chorobu mreli ¾udia, to sa zisti dnes už nedá, lebo matriky nehovoria niè podrobnejšie a ani celková úmrtnos nebola vyššia ako inokedy.

• previous post
• next post