Gajary » read post

Pohromy obce: Prvá svetová vojna

  • November 28th, 2005

Bol práve sviatok sv. Anny v tom povestnom roku 1914, keï do slnkom zaliatej dediny prišiel na notariát z malackého služnovského úradu úradný posol, ktorý priniesol mobilizaèné vyhlášky a tajnú depešu pre notára, ktorý otvoril tajnú poštu s prísne tajnou smernicou urèenou pre tento prípad. Bola vyhlásená vojna a mobilizácia. Zvony zaèali zvoni na poplach, ¾udia utekali z po¾a domov nevediac, èo sa robí. No našlo sa ve¾a takých, èo si vojnu predstavovali ako veselé manévre, ktorých sa predtým zúèastòovali. Chodili po krèmách a uliciach vyvolávajúc heslo: Nech žije vojna. Ve¾ké plagáty z výzvou cisára – Mojím národom – nenechávali nikoho na pochybách, že ide do tuhého. Ženy a deti plakali, rodièia sa lúèili zo synmi a mnohí i navždy, lebo 158 Gajaranov zložilo svoje kosti v cudzej zemi. Rodná obec na nich nezabudla, vybudovali im spolu s pomocou amerických spolurodákov pekný pomník odhalený v roku 1922, ktorý pietne udržujú. Návrh vypracoval Kamil Babinec. Na pomníku sú mená i tých, ktorí v roku 1919 nedemobilizovali, ale ostali slúži ïalej a oslobodzova novú republiku. Padli na juhu Slovenska pri vpáde maïarských bo¾ševických vojsk Bélu Kúna. Vojnová nálada èoskoro prešla všetkých obyvate¾ov. Väèšina chlapov narukovala do Bratislavy a odišla na front. Väèšina ich bojovala na Piave, kde ich najviac i zahynulo. Ïalší sa zúèastnili povestného hladového pochodu cez Albánsko a iní skonèili v sibírskych táboroch. Doma sa potraviny pomaly míòali, vojsko rekvirovalo neilen seno a ovos, ale i obilie pre mužstvo. Dedina upadla. Na poliach pracovali do úmoru ženy a deti, mladých ¾udí nebolo a v rokoch vojny 1915 – 1919 bolo iba 47 sobášov. No po návrate vojakov v roku 1919 ich bolo už 82.

Want your say?

XHTML: You can use these tags: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>