Gajary

Cezhranièný styk

• November 28th, 2005

Na západných gajarských hraniciach, ktoré boli zároveò štátnou hranicou panoval èulý ruch už od praveku. Umožnova¾i ho brody a neskôr aj most cez rieku Moravu. Bolo takmer pravidlom, že mládež z pohranièia chodila slúži k rakúskym sedliakom, kde spoznávala progresívnejšie formy hospodárenia. Na skusy chodili i synkovia bohatších gazdov, ktorí nebo¾i na službu odkázaný. Sezónní robotníci sa necha¾i najíma najmä cez leto na po¾nohospodárské práce. Èasto pracovali za naturálie: obilie, víno a pod. Neskôr pracovali v rakúskych fabrikách, hlavne v cukrovaroch. Ako takmer na každej hranici i v Gajaroch vznikol èierny obchod – pašeráctvo. Pre niektorých sa stal hlavným zamestnaním, pre iných vášòou pre ktorú riskovali slobodu i peòažné tresty. Pašeráctvo podporovali najmä rozdieli v cených tovaru a legislatíva. Gajary ako pohranièný oblas mali svoju finanènú stráž. V tej dobe hranice nestrážilo vojsko ale finanèná stráž – financi, ktorý podliehali pod ministerstvo financí. Väèšina z nich robila obchôdzku na hraniènej èiare a menšia z ních pracovala na colnici pri moste do Dünkrutu. V roku 1932 bola postavená nová colnícka budova. Financi boli zo strany Gajaranov napádaní. Obecný úrad vydával obèanom zvláštne legitimácie na tzv. malý pohranièný styk (do 20 km). Po februári 1948 sa zaèala hranica uzatvára. Mnoho ¾udí opustilo krajinu. V obciach pri Morave zaèali vznika skupiny prevadzaèov, ktorí za úplatok prevádzali osoby na druhú stranu. Ak sa to nepodarilo tresty boli vysoké. Vtedajšia vláda urèila na stráženie pohranièné vojsko. Vybudovala pohranièné pohranièné útvary a pásno vyhlásila za hranièné pásmo. Neskôr bolo posunuté až po obec a z hranièného pásma urobili pásmo zakázané. Bolo ohradené drôtenými zátarasmi s elektrickým prúdom. Vstup bol len na zvláštne povolenie. Hranièné zátarasy boli odstránené až po revolúcii v roku 1991.

• previous post
• next post