Gajary

Národopis: Jedlá

• April 12th, 2007

Hovori o tom, èo sa v Gajaroch jedáva dnes, nieje aktuálne ani potrebné. Kedysi mala každá obec, alebo urèitý kraj, svoje špeciálne jedlá. Bývali to jedlá skromné, sýte ale zdravé. Zachoval sa opis len niektorých z nich. Raòajky (sòídaòí) pozostávali zo zasmaženej polievky, alebo vareného mlieka z chlebom. Na desiatu sa jedával chlieb zo starým syrom, èo sa niekedy zapíjalo borovièkou. V nede¾u na obed sa varila polievka z údeného mäsa, ktoré sa jedlo zo zemiakovou omáèkou. Vo všedný deò to bývala polievka z fazule, hrachu, šošovice, polievka zeleninová, zemiaková, zelé (kapusta), makové slíže, alebo škubance zo zemiakového cesta, slížièky na krupici, jahlová kaša s oškvarkami, krupièná kaša, knedle z omáèkou a pod. Ob¾úbené boli pirohy plnené slivkovým lekvárom a posypané makom. Èasto s k polievke podávalo iba peèivo. Piekli sa tašky zo zemiakového cesta posypané krupicou, ktoré boli ve¾mi chutné, lekvárové osúchy, ktoré vymizli z pecami, douky peèené na platni posypané makom, oškvarkové pagáèe a pod. Sviatoèné peèivo boli kugle (bábovky), na Vianoce pletenky – cauty. Na fašiangy sa pražili šišky. Svaèina bola skromná. Najèastejšie to bol krajec chleba potretý bravèovou masou (masný chléb). Veèerali sa zvyšky od obeda, ale najèastejšie zemiaky alebo zemiaková kaša posypaná oškvárkami, alebo upraženou cibu¾kou, k èomu sa popíjalo èerstvo nadojené mlieko. Chlieb sa piekol z chlebovej múky (ražnej) na celý týždeò. Piekli ho doma vo vlastných peciach alebo u pekára. Dôležitou zložkou dedinskej potravy bolo bravèové mäso z ošípaných, ktoré si samy dochovali. Okrem itrnièek (jaternice) a prešburstu (tlaèenky) na rýchly konzum museli mäso zakonzervova, tak aby vydržalo èo najdlhšie. Konzervovali ho údením. Dlho ho moèili v rôsole a údili v komínoch, ktoré mali na tieto úèeli postavené. Peèénky a oškvárky zalievali do masti a ukladali do studenej komory, kde uskladòovali i sáduo v drevených geletkách. Pretože Gajarania sa èasto zdržiavali v Rakúsku, ovplyvnilo to èasom i spôsob ich stravovania. Mäso ktoré predtým èastejšie varili zaèali vypráža (viedenský rezeò – šnicla), zaèali pi na raòajky kávu, alebo èaj a v ich jedálnièku pribudla ryža, biele peèivo, zákusky (pocheraje) a pod. I popíjanie zmenilo svoj charakter. Miesto starodávnej borovièky konzumuje sa dnes množstvo rozlièných liehových nápojov, najèastejšie však vodka, alebo koòak, víno a v lete ve¾ké množstvo piva. Kedysi sa pivo varilo i v Gajaroch (štvr Pivovár).

• previous post
• next post