Gajary

Národopis: Obytné domy

• April 13th, 2007

Príèní domy majú do ulice viac izieb. Najzaujímavejšie sú ve¾ké roz¾ahlé sedliacke domy. Z gánku (chodby uprostred domu) sa vchádza obojstranne do predných i zadných izieb a do kuchyne. Vpredu vyúsuje gánek na ulicu vzadu do dvora. Domy sú obyèajne stavané do L. Do ulice sú obývacie izby, za nimi kuchyòa. V dlhšej èasti do dvora sú komory, maštale, kôlne, údiareò a chlievy. Na konci bol okou pre voz. Vo dvore majú Gajarania skoro v každom dome letnú kuchynku, ktorá je akousi špecialitou. Pôvodne v nej varili pre domáce zvieratá. Sedliacky dom uzatvára vpredu široká brána, ktorou sa vchádzalo do dvora zo záprahom. Napojená na susedný dom vytvára uzavretý celok. Napokon bolo ve¾a malých domèekov – chalúpok, ktoré mali do ulice jednu izbu, za òou malú kuchynku, komoru, vo dvore mašta¾ku pre kozu, kurín èi chlievik pre ošípanú, prípadne i králikáreò. Milovníci holubov mali vo dvoroch holubníky na vysokých ståpoch. Húru – povalu nad obytnými miestnosami, komorami i mašta¾ami používali na uskladòovanie nepotrebných vecí. Vydláždené tehlami slúžili i na uskladòovanie obilia, ktoré sa vo¾ne sypané dobre presúšalo. V bohatých domoch bola i jedna z izieb ako parádní izba, do ktorej vodili vzácne návštevy hlavne na hody. V niektorých domoch mali pre rodièov výminku. Bola to izbièka s kuchynkou a komorou. Pri odovzdávaní majetku deom s totiž gazda vymínil, že bude ma vlastné obydlie a starostlivos, zo strany dedièa, ktorému odovzdával celý majetok. Po smrti rodièov prenajímali izbièky hoferom, t.j. nájomníkom. Kedysi to bolo poddaný bez pôdy, neskôr chudobný ¾udia. Zem – poduaha bývala ozaj zemou. Urobená z udúsanej žltnej hliny miešanej s plevami sa musela èasto vymazáva. Ešte v roku 1932 ju malo asi 30 percent domov. Neskôr sa podlahy dláždili tehlami, ktoré sa posýpali na nede¾u pieskom. Po nich prišli na rad drevné dlážky, ktoré sa dnes nahrádzajú parketami èi rôznymi podlahovými krytinami. Stropy sa robili drevené – doštené uložené na silných trámoch – hradách. Bývali pekne vyrezávané s letopoètom a iniciálkami gazdu, ktorý dom postavil. Na trámy sa vešali tanieriky, džbánky a obrázky. Priestor medzi trámami a stropom slúžil na uskladnenie kníh, èasopisov, kalendárov a pod. V jedálenskej miestnosti bola zvyèajne pekne vyrezávaná, ma¾ovaná, rohová lavica, pred ktorou bol podobne zhotovený stôl. Na stenách viseli obrázky svätých, medzi oknami kríž, na boku zrkadlo a v jednom kúte rohová skrinka, ktorej sa hovorilo kaslièka, do ktorej ukladali písacie potreby, doklady, peniaze a modlitebné knižky. V izbe, kde sa spávalo, bola väèšia poste¾ pre manželov, postele pre rodièov i deti, truhlice na sviatoèné šatstvo (kroj). Bývali pekne ma¾ované. Nechýbala ani šublátková truhlica, t.j. truhla z ve¾kými zásuvkami na prádlo, ruèníky, vlniaky a drobné èasti odevu. Prípadne do nej zamykali peniaze, cennejšie veci, dôležité doklady. Skrine dnešného typu prišli do módy neskôr, pretože nezodpovedali vtedajším potrebám. Nad poste¾ami mávali v niektorých domoch byduo (bydlo). Bola to dlhá húla na odkladanie denného šatstva, kožuchov, èižiem, perín a podobne. Postele zastlané perinami bývali prikryté vyšívanými prikrývkami, ktoré si nevesty prinášali do výbavy. Na vykurovanie miestnosti slúžila v kúte stojaca kach¾ová pec, na ktorej obyèajne spávali deti. Za domami sa rozprestierali humná zo stodolami. Pod¾a starých cisárskych predpisov sa mohli stodoly kôli požiarom stava iba mimo obytných èastí. Stáli v radoch za humnami. Na ich výstavbe prevládalo drevo.

• previous post
• next post