Gajary

Národopis: Svadba

• April 11th, 2007

Najdôležitejšou udalosou v rodine bola svadba. Mala svoje pravidlá, ktoré sa museli zachováva. Tešili sa na òu starí aj mladí, dokonca aj tí ktorí sa jej nezúèastnili. Vstup do stavu manželského zaèínal námuvami a propíjaním. Keï už bola ruka v rukáve, vybral sa ženích z rodièmi k rodièom svojej vyvolenej na námuvy, aby sa dohodli na jej vene a dátume svadby. Keï sa nedohodli, hoci sa mladí mali radi, nebolo zo svadby niè. Mnoho manželstiev sa uzatváralo z rozumu. Mladí sedliak h¾adal ženu nielen pracovitú, ale bol rád keï i nieèo vyženil. Ve¾akrát staèilo k sobášu, keï mali v susedstve role, ktoré mohli spája. V dedine boli i ženy, ktoré chodili mladé páry namúvat. V dome mládenca vychva¾ovali dobré vlastnosti dievèaa, v dome dievèaa potom prednosti chlapca. Nezaobišlo sa to bez pohostenia. Ak sa námuvy podarili bola i dobrá odmena. Keï už bol deò svadby urèený, išli mladí na faru o ohuášky. Po zaplatení taxe ich pán farár po tri nedele zhodil z kancla, t.j. ohlásil ich úmysel vstúpi do stavu manželského. Vyzval veriacich keby vedeli o nejake zákonitej prekážke, pre ktorú sa manželstvo nemôže uzatvori, aby ju ohlásili na farskom úrade. Medzitým sa konali prípravy na svadbu. Ženích si vybral dvoch družbov – staršieho za svoju rodinu, mladšieho za nevestinú. Po tretej ohláške ženích so starším družbom pozývali svadobníkov. Pozývalo sa veèer zabúchaním na okno a vyrieknutím pozývacej formulky. Pozývali svadobníkov z oboch strán. Druhý raz pozývali už len družbovia. Sobáš a svadobné veselenie bývali najèastejšie v utorok. Svadba trvala 1-3 dni pod¾a toho, ako si kto mohol dovaoli. Tesne pred sobášom pozývali hosov na svadbu tretí raz, èo bolo zvyèajne povinnosou družièiek. Svadobníci zhromaždení u ženícha vybrali sa v sprievode hudby pre nevestu, kde ich èakali zamknuté dvere. Starší družba sa musel obraca, aby vtipne odpovedal na figliarsko otázky. Ešte i po otvorení dverí ho èakala povinnos vybra pre ženích a tú pravú spomedzi mladých dievèat i starých žien, ktoré mu predvádzali. Predviedli ju na žiados ženícha, po èom nastala odobierka od rodièov. Snúbenci si pok¾akli, poprosili rodièov o odpustenie a požehnanie do budúceho života. Ženích poïakoval rodièom svojej vyvolenej za jej vychovanie, èo sa neobišlo bez såz. V sprievode hudobníkov sa vybral sprievod do kostola. Družbovia krepèili a juchúkali. Nechýbali ani miestny po¾ovníci, ktorí sprievod doprevádzali stre¾bou a zvedavci, ktorý lemovali cestu, kadia¾ sprievod prechádzal. Po sobáši bola ofera, na ktorú si nevesta vypýtala peniaze od ženícha, aby v rodine nosiua kasu ona, nie muž. Zo sobáša odchádzali na faru na zápis. Pán farár zapísal novomanželov do sobášnej matriky. Vïaka týmto zápisom môžeme dnes sledova sobáše našich gajarských predkov po nieko¾ko storoèí. Napokon po vyprevadení nevesty a jej hosov odišiel ženích v sprievode svojich pozvaných domov. Každý si hostil svojich hosov sám. Darov nedostávali mladomanželia to¾ko ako dnes. Krsná maci darovala ženíchovi vyšívanú koše¾u a lajbl, nevesta dostala od svojej krsnej pekný èepiec. Odznakom nevesty a ženích býval rozmajrín. Ak bola svadba iba jeden deò, zaèepèili nevestu hneï po obede v dome jej krsnej matere. V sprievode haškov (šaškov, maškár) ju viedli k ženíchovi, ktorí si ju musel kúpi. Cena ktorú za òu pýtali bola i nieko¾ko tisíc zlatiek, no nakoniec, ju predali za 1-5 zlatiek. Aby bolo pri tom veselšie vystrájali rôzne žarty. Predaj dôkladne zapili. Nevesta sa pobozkala z novou mamou, èím ju táto prijala do svojho domu. Pri hostine, ktorá nasledovala, starší družba vyberal pre novomanželov do vena peòažné dary na tanier z rozmarínom. Dnes vyberá do vínka obyèajne strašia družièka. V mene nevesty a ženícha poprosí svadobníkov o peòažný príspevok, ktorý vysype neveste do klína. Kedysi navyberal družba pár zlatiek, dnes sú svadobný hostia štedrejší. Peòažné dary bývajú vysoké, èo je pre mladomaželov na zaèiatok dobrá pomoc. Kuchárky zase vyberali do žufánka na popáleniny, ktoré vraj utàžili pri chystaní svadobnej hostiny. Chudobní chuapci lozili pod stolmi a pýtali od svadobníkov koláèe, èo bolo tiež dôvodom na žartovanie. Veèer dávali ženích s nevestou muádenské. Lúèili sa so svojimi kamarátmi a svojim slobodným životom. Tancovalo sa vo dvore, alebo pred domom na ulici. Ak bola svadba dva dni, èepèenie nevesty, jej odovzdávanie a predaj ženíchovi sa konali až v tento deò. Ráno chodili družbovia po svadobèanoch, pozbierali u nich rôzne predmety, ktoré si museli pri licitácii vykúpi. Výkupné samozrejme prepili. Okrem toho privážali na tragaèi starších obèanov, ktorým sa už na svadbu nechcelo ís. Cestovné však nebolo lacné. Zastávka bola pri prvej krème, kde sa museli poriadne udrie po vrecku. Až teraz nastala u ženícha ve¾ká hostina. Podával sa poléfka, hovjazí maso, veprové maso ze zelím, suché peèenky a saláty, omáèky, medovníkym syrovníky a pálené. V nede¾u po svadbe sa schádzali ešte hlavní svadobèania k prátelskému objedu. Po svadbe prevážali na voze nevestinu výbavu, bývala to spravidla ma¾ovaná truhlica so šatstvom a bielizòou, tiež poste¾ s perinami, èo sa dialo za pozornosti celej rodiny.

• previous post
• next post