Gajary

Významní gajarania: Dominik Skutecký (1849 – 1921)

• October 9th, 2005

Mydlárstvo bolo kedysi výnosným remeslom a dobrou živnosou. Živila sa ním v Moravskom Sv. Jáne aj rodina Skuteckých, ktorá sa zaèiatkom 19. storoèia presahovala do Gajár. Tu sa im 14. februára 1849 narodil syn, ktorému dali meno Dominik. Rodina bola poèetná, ale statoèná práca ich staèila uživi len do smrti otca rodiny. Dominik mali iba 4 roky keï otec zomrel. Matka už nestaèila udrža v chode mydláreò, živnos i s domom predala a odišla do Viedne, kde sa živila v chudobnej štvrti krajèírstvom. Napriek tomu si deti vychovala a èoskoro sa samé postavili na nohy. Mladý Dominik mal krásne písmo a vedel i pekne ma¾ova. Preto ho èasto navštevovali viedenské slúžky, sluhovia a vojaci, èo nevedeli písa, aby im napísal list pre ich milých. Dominik písal a prikreslil aj nejaký obrázok. Zo zarobenými grajciarmi pomáhal i mamke. Kreslil malé obrázky, ktoré predával, èo mu umožnilo študova. Uèil sa dobre, vynikal ako kresliar. Profesor kreslenia mu poradil, aby sa dal na umelecké štúdium. Ako 15 roèný mládenec zaèal u viedenského sochára Maixnera, ale ten ho využíval na rôzne domáce práce, a preto od neho odišiel.

Vïaka svojmu ve¾kému talentu a pomoci príbuzných podarilo sa mu dosta sa na viedenskú Akadémiu výtvarného umenia. Zaèal v prípravke historickej ma¾by u profesora Balaasa, Engherta a Wurzignera, ktorí spoznali jeho ve¾ký talent. Prijali ho na riadne štúdium do špeciálky historických malieb. Ako diplomovku nama¾oval monumentálnu kompozíciu – Cisár Maximilian diktuje svoje pamäti. Dielo bolo tak pozoruhodné, že akadémia mu udelila trojroèné štipendium 400 zlatých roène na pobyt v Benátkach. V prípravách na Benátky mu náhle v roku 1867 zomiera jeho milovaná matka. Dominik odchádza do Benátok, kde na benátskej akadémii ïalej študuje historické maliarstvo u profesora Pompea Malmettiho. Poèas štúdia neúnavne ma¾oval, ale i predával svoje diela, takže jeho obrazy z tohto obdobia visia, možno i nepoznané, v palácoch mnohých bohatých vtedajšej doby. Benátske štúdium mu dalo nesmierny impulz do života. Jeho paleta sa stala akoby fotografickým aparátom histórie.

Z Benátok cestoval po Taliansku, navštevoval galérie, robil kópie a spoznával krásu starého maliarstva. Bol ve¾mi šetrný, lebo sa chcel ïalej vzdeláva i na iných vysokých školách. V roku 1970 sa jeho štipendijný pobyt v Benátkach skonèil. Plný nádeje odchádza do Mníchova študova moderné maliarstvo. Ve¾mi sklamaný sa však vráti do Viedne ku svojim súrodencom, kde pracoval do roku 1875. Opustil žáner historických malieb a s úspechom sa venoval portrétom. Bolo vtedy módou dáva sa portrétova u Skuteckého, dôsledkom èoho bol vždy dobre hmotne zabezpeèený. V tomto období navštívil nieko¾ko krát u Záhorie, svoje rodné Gajary, kde zaèal ma¾ova krajinky. V roku 1872 vznikol jeho ve¾mi úspešný obraz – Krajina pri Zohore, ktorým sa mladý Skutecký preslávil i ako krajinkár.

Našetrených 600 zlatých mu umožnilo cestu do Benátok po druhý krát, kde sa už ako známy maliar v roku 1876 usadil. Pretože historické obrazy pomaly vyšli z módy a nastala doba žánrových obrazov a portrétov, Skutecký sa dal na túto tvorbu. Bol vynikajúcim maliarom, mal odporúèania bohatého sveta, takže o odbyt svojich obrazov nemal núdzu. Ve¾mi dobre zarábal a èoskoro si nadobudol slušný majetok. Po desiatich rokoch usilovnej práce a pobytu v Benátkach, keï sa cítil dostatoène finanène zabezpeèený, rozhodol sa oženi. Odišiel na Slovensko a v Banskej Bystrici si našiel nevestu, s ktorou sa v Bratislave zosobášil. Vtedy netušil, že sa takto pripúta k rodnému Slovensku. Presídlil do Banskej Bystrice, kde to ahalo najmä jeho manželku a tu našiel dostatok síl aby od línie zaèatej v Benátkach a pokraèujúcej doma èasom odstúpil. V roku1889 ma¾uje svoj známy rozmerný obraz – Trh v Banskej Bystrici, na ktorom je mimochodom aj jeho manželka. Vyh¾adával námety zo života detí pánskych rodín i dôstojníkov, ale pomaly a isto prechádzal do iného žánru. Zaèal ma¾ova horehronský ¾ud a robotnícke prostredie v medených hámroch v dielòach kotlárov, èo bola téma, u vtedajších maliarov ve¾mi neobvyklá. Tak vznikli práce ako Tavenie medi (1901), V medenom hámri (1907), Kotlár (1910), ažký zárobok (1912) a dlhý rad ïalších. Hutníci a výrobcovia kotlov sú zobrazovaní jednoducho, ale pravdivo, èo vtláèa jeho obrazom pocit, ako by sa pozerajúci ocitol priamo v týchto dielòach. Oèaroval ho i pestrý a èulý život na trhoviskách Banskej Bystrice, lebo im venoval i ïalšie svoje práce ako Trhovkyòa (1905), zeleninový trh v Banskej Bystrici (1907).

Zúèastnil sa na mnohých medzinárodných výstavách, kde všade jeho práce vzbudzovali ve¾kú pozornos. Bohužia¾ väèšina jeho diel je za našimi hranicami. Bol to gajarský rodák ktorý azda najviac svoju rodnú obec preslávil. Zomrel v roku 1921 v Banskej Bystrici a gajarania po òom pomenovali aj jednu z ulíc, kde sa nachádza jeho rodný dom.

• previous post
• next post