weblog obce na Záhorí
Z gajarských rodákov azda najväèšieho významu dosiahla rodina Salixovcov. Salix znamená po latinsky vàbu. Vo vtedajších dobách bolo módou, že slovenskí vzdelanci si svoje mená polatinèovali. Rod Vrba blo zámožný a keï sa im zaèiatkom 17. storoèia narodil syn Ján a prejavil ve¾ké nadanie, mal možnos dosta sa na štúdium. Študoval na univerzitách doma i v zahranièí. Ovládal viacero reèí. Najprv sa stal rakúskym dôstojníkom. Vojenský život ho neuspokojoval, preto vstúpil do rádu cisterciánov, kde vyštudoval teológiu. Prijal kòazské svätenie a keïže v Gajaroch sa uvo¾nila fara, stal sa v roku 1647 gajarským farárom. Po jednoroènom úèinkovaní sa vzdáva fary a uchádza sa o velehradské opátstvo.
Dòa 21. apríla 1650 blo zvolený a krá¾ovský zástupva ho 20.novembra uviedol do úradu. Vtedy sa zaèala jeho cirkevná kariéra. Už o tri roky neskôr ho menuje krá¾ Ferdinand opátom v Cukarde v Uhorsku, kam i presídlil. Neskôr sa vzdal opátstva a odišiel do Gajár ku svojmu bratovi Pavlovi. V roku 1658 bol vymenovaný za titulárneho biskupa v Pätikostolí, lebo územie bolo pod vládou Turkov. Zvolili ho za farára do Skalice, kde sa stal dekanom. Poèas pobytu v Skalici dostal potvrdenie na Pätikostolské biskupstvo a ïalšie vymenovanie za ostrihomského kanonika a gemerského arcidiakona. Tieto hodnosti mu prinášali i ve¾ké finanèné zisky. Zo Skalickej fary mal výnos 500 zlatých. Biskupské majetky dal do prenájmu za ïalších 200 zlatých a turecký koberec. Skalièania s ním však neboli spokojní a pri novoroènej vokácii v roku 1661 mu vytkli, že žiada ve¾ké peniaze od pohrebov chudobných ¾udí. Ako mnohostranný cirkevný hodnostár bol krá¾om Ferdinandom III. V roku 1656 povýšený do zemianskeho stavu s predikátom de Ferbetall. Jeho zemiansky armales, úplne zachovalý, je v opatere farského úradu. Z neho sa dozvedáme, že titul dostal za ve¾ké zásluhy, ktoré si rodina Salix získala. Zemanstvo bolo udelené i jeho bratovi Pavlovi a jeho synom Christoforovi, Jurajovi a Karolovi. Farár – dekan – opát – biskup zomrel v Trnave dòa 8. júla 1668. Pochovaný je v Trnave vo farskom chráme sv. Mikuláša pri oltári sv. Doroty.
Èlen rodiny Gašpar Salix de Farbeltall bol banským kapitánom v Banskej Štiavnici. V testamente zanechal pre gajarský chrám dve fundácie. Jedna na 500 zlatých bola na sv. omše a druhá na 500 zlatých pre gajarských žobrákov pod podmienkou, že ju bude ma na starosti gajarská obec. Pavol Salix de Farbeltall sa stal v roku 1721 prvým poštmajstrom v Malackách. So svojimi maloletými demi je pochovaný v kryptách františkánov v Malackách. Jeho vdova Alžbeta Salix prevzala po òom malackú poštu. U malackej farnosti mala dlh 200 zlatých, ktorý nevedela splati. V Malackách mali i nejaké pozemky. Ïalší z tohto rodu Ján Salix de Farbeltall bol zase od roku 1724 poštmajstrom v Moravskom Sv. Jáne.
Táto rodina upadla v Gajaroch do zabudnutia a už ani nevieme, kde stál ich zemiansky dom. Poznáme iba ich erb, ktorý má na modrom poli leva držiaceho v pravej labe španielsky kríž.