weblog obce na Záhorí
Bol jednám z prvých uèite¾ov na novootvorenej meštianskej škole. Ako mladý uèite¾ sa pustil do kultúrneho zve¾aïovania obce. Bol ve¾kým športovcom. Spolu z priate¾mi založil v roku 1932 Športový klub Gajary. V roku 1936 inicioval založenie Miestnej skupiny Matice slovenskej, èím sa Gajary dostali do ve¾kej rodiny matièiarov. J. Špánik bol jej dušou. Organizoval divadelných ochotníkov, režíroval divadelné predstavenia i sám úèinkoval ako herec. V škole pri rôznych príležitostiach organizoval programy, písal scénky a výstupy. Bol aktivistom v Jednote Orol a v iných katolíckych spolkoch. O Gajaroch písal do rôznych èasopisov, èím obec ve¾mi popularizoval. Bol aktívny pri každom kultúrnom podujatí. Nezanedbával ani osobné vzdelanie. Svojou usilovnosou získal vysokoškolské vzdelanie stredoškolského profesora ukonèené doktorátom filozofie. Po skonèení druhej svetovej vojny, keï sa znovu zaèína organizova politický život, dal sa na politickú dráhu. Sal sa jedným z lídrov v Demokratickej strane, ktorá ho nominovala na svojej kandidátke na poslanca pražského parlamentu. Po zvolení za poslanca Demokratickej strany bol èlenom jej poslaneckého klubu. Nebol pasívnym poslancom potrebným iba na hlasovanie. Jeho parlamentné reèi boli brilantnou ukážkou zmýš¾ania èloveka, ktorý je oddaný svojmu národu a svojej viere. Spolu s ostatnými poslancami nekompromisne hájil záujmy Slovenska, najmä proti totalite, ktorá sa k nám tlaèila z Èeska. Po februárovom prevrate, keï bola likvidovaná Demokratická strana, zaèala sa jeho životná kalvária. Musel opusti Bratislavu i strednú Školu a na dlhý èas sa presahova do skromného domèeka svojej manželky v Gajaroch. Musel ís manuálne pracova ako obyèajný robotník na jakubovské rybníky. Po ukonèení prác sa stal liaharenským majstrom na hydinárni v Malackách. I tu preukázal svoje organizaèné schopnosti a svoj úsek viedol ve¾mi dobre. Zároveò sa venoval štúdiu a písaniu dejín SNP z h¾adiska kontraverzných poh¾adov. Publikova nemohol. Bol neustále pod doh¾adom ŠtB ako všetci bývalí poslanci Demokratickej strany. Písal scenáre besiedok a estrád pre rôzne organizácie a inštitúcie, èo sa mu stalo osudným. V jednej scénke si totiž dovolil prirovna predsedu JRD k baranovi, ak nevie pre èlenov JRD obstara peniaze. Bola to urážka verejného èinite¾a – bol odsúdený na polroèné väzenie bezpodmieneène. Po rehabilitácii nastúpil za profesora malackého gymnázia, odkia¾ ho povolali ako odborníka do Výskumného ústavu pedagogického. Pracoval na odbore stredoškolského štúdia. Podie¾al sa na tvorbe nových uèebníc a na tvorbe osnov. Nasahoval sa z rodinou do vráteného bratislavského bytu. V Bratislave v roku 1994 zomrel, ale pochovaný je v Gajaroch.