weblog obce na Záhorí
Obyvate¾ov Gajár postihla i druhá svetová vojna. Najprv v roku 1938 narukovali na vojnu povinné roèníky mužov, na základe mobilizácie, ešte do bývalej ès. Armády. Odstúpením Sudet sa napätie medzi Nemeckom a Èeskoslovenskom skonèilo a chlapi sa bez úrazu vrátili domov. V septembri 1939 vypukla vojna z Po¾skom a záložníci zase rukovali. Pre slovenských vojakov skonèila skoro a Gajarania sa z nej bez ujmy vrátili domov. O dva roky vypukla vojna zo ZSSR. Bolo povolaných ve¾a záložníkov. Žia¾ nevrátili sa všetci. Èas Slovenskej armády bola prevelená z východného frontu do Talianska ako technické vojsko. Z Gajár ich tam bolo 43. Tu už vypukol domáci odboj proti vláde Mussoliniho a tvorili sa partizánske oddieli. Ani západná fronta však nezostala bez Gajaranov. Medzitým doma vypuklo SNP a mužov mobilizovali do Trnavy. Trnavská posádka odišla do SNP. Tabule s menami tých, èo sa nevrátili sú na pomníku padlých. Front sa pomaly blížil ku Gajarom. Oblohu denne brázdili obrovské skupiny spojeneckých lietadiel, ktoré chodili bombardova nemecké územie. Proti nim vylietavali nemecké stíhaèky a pálili po nich nemecké protilietadlové batérie. Na ochranu proti náletom bola po obciach vytvorená Civilná protiletecká ochrana (CPO), ktorá mala na starosti vyhlásenie poplachu, jeho skonèenie, dozerala aby boli v obci kryty a dbala na zachovávanie zatemòovania. Všetky okná veèer museli by utesnené tak, aby z nich neprenikol ani lúè svetla. Bol Ve¾ký týždeò a nemecké vojská ustupovali k Morave a do Rakúska. Na Ve¾ký piatok a na Bielu sobotu prechádzali Gajarami oddieli unavených maïarských vojakov. Odchádzali tiež smerom do Rakúska. Dòa 1. apríla prešli posledný Maïari a už sa vedelo, že po nich budú nasledova sovietske vojská. Obyvatelia si urýchlene budovali kryty. Zásobovali sa jedlom, prikrývkami a chystali sa na boje, ktoré sú pri prechode frontu nemilou skutoènosou. 4. apríla sa zjavili sovietske vojská v Malackách a veèer prišli už i do Gajár. Piateho o druhej hodine veèer boli Gajary už obsadené a nasledovalo urputné dobíjanie Moravy. Nemci sa totiž stiahli na rakúsku stranu, kde bol železnièný násyp. Tam sa zabarikádovali a odtia¾ potom ostre¾ovali delami sovietov, ktorí útoèili. Granáty dopadali najmä na stred obce. Tri zásahy dostal obecný dom, dva meštianka a dva i dom Jána Dobrovotského. Tuhé boje trvali 12 dní. Prišlo pri nich o život 61 sovietskych vojakov, ktorí boli pochovaný v parku okolo sochy sv. Floriána. Pri prestrelkách zahynulo i 7 obèanov Gajár strelami Nemcov z rakúskej strany. Nieko¾ko dní po príchode sovietskej armády prišli Rumuni. Traja prišli o život a boli tiež pochovaní pri soche sv. Floriána so sovietskymi vojakmi. Rumunské vojská sa tu zdržali až do 14. júna 1945, potom odišli domov. Chovali sa kultúrne. Poriadali kultúrne podujatia, ich styk z obyvate¾stvom bol korektný. Mávali aj svoje bohoslužby. Nemeckých vojakov pochovávali na poli tak ako padli. Po príchode sovietskej armády museli muži chodi opravova komunikácie. Ženy museli vojsku vari, pra a pod. Zároveò sa udiali politické zmeny – zaèala éra socializácie štátu.