Gajary

Národopis: Krstenie

• April 16th, 2007

Po svadbe sa oèakával už iba prírastok do rodiny, èo bývalo takmer pravidelne do roka. Tehotné ženy si dávali ve¾ký pozor aby sa nezhlédli na maliny, na oheò alebo na zajíca. Keï sa diea narodilo mali zase obavu z ušknúca (urieknutia), na ktoré zva¾ovali všetky detské neduhy, alebo úmrtnos detí, ktorá bola zvyèajne 50 percent. Roboty sa im až do pôrodu ušlo dostatok, preto sa deti rodili slabé a neduživé, ktoré do roka zomierali. Z toho dôvodu diea èo najskôr pokrstili. Za kmotrov si volali zväèša deti svojich krstných rodièov, aby sa kmoterstvo nepretrhlo. Kmotra dávala do duchénky 1 zlatku. Z malého pohana sa krstom stal malý kresan, èo sa patriène slávilo. Kmotra nosila kútnici po 4 dni obedy. Prvý deò mäsovú polievku, varené mäso, varené sušené trnky a ako zákusok boží miuosci. K tomu patril i liter vína. Na druhý deò to boli šisky, na tretí priniesla babu a makovník a na štvrtý deò ve¾ký koláè. Žene sa po pôrode hovorilo kútnica. V izbe, kde bývala mala totiž v kúce poste¾ oddelenú po 6 týždòov puachtú. Pri pôrode i pri krste asistovala pôrodná baba, ktorá chodila diea do krstu i kúpa. Doprevádzala mladú matku aj na úvod. Ak kútnica zomrela pred úvodom, farár vykonal obrad v dome, alebo ju priniesli do kostola, kde ju požehnal ako živú.

• previous post
• next post